- aktualizované 6. apríla, 17:00
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová sa obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti so zákonnými prekážkami výkonu práva vojakov a vojačiek združovať sa v odboroch.
Súčasná právna úprava im neumožňuje zakladať vlastné odbory a ich prípadné členstvo v už existujúcich odborových združeniach sankcionuje skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Informovala o tom Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
Patakyová na problém opakovane upozorňovala ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO). Vzhľadom na to, že minister sa s jej argumentáciou nestotožnil, požiadala Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť dotknutej právnej úpravy.
Naď má odlišný názor
Naď vo svojom stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, iniciatívu ombudsmanky víta. Zároveň pripustil, že v otázke zavedenia práva profesionálnych vojakov združovať sa v odboroch majú s ombudsmankou odlišný názor. Dodal, že nález súdu budú plne rešpektovať.
„Pevne verím, že zvýšený záujem bývalých profesionálnych vojakov mimo aktívnej služby o inštitút odborov je motivovaný úprimným záujmom o ďalšie zlepšovanie podmienok výkonu služby vojakov a nie záujmom o osobný prospech vo vidine vlastného uplatnenia sa. Vojaci a ich podmienky sú našou prioritou, avšak pri všetkých zmenách treba mať na zreteli ich systémovosť a úplný súlad so zaistením obrany SR a jej bezpečnostných záujmov,“ zdôraznil s odvolaním sa na hierarchické usporiadanie systému Ozbrojených síl SR.
Chýbajú remeselníci, mladých táto profesia nepriťahuje
„Právna úprava zasahuje do podstaty práva profesionálnych vojakov a vojačiek slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a ich práva na nezávislý vznik odborových organizácií,“ uviedla ombudsmanka s tým, že tento stav považuje za rozporuplný s ústavou a medzinárodnými záväzkami SR.
Záujmy vojakov treba vziať do úvahy
Verejná ochrankyňa práv poukázala na to, že združovanie sa v odboroch je ústavné právo. Umožňuje zamestnancom a zamestnankyniam vyrovnávať fakticky dominantnejšie postavenie zamestnávateľa. Zároveň efektívne presadzovať zlepšovanie pracovných podmienok či hospodárskych alebo sociálnych záujmov.
„Je a musí byť preto na rozhodnutí zamestnanca alebo zamestnankyne, či sa chce združovať v odboroch, alebo nie,“ upozornila Patakyová. Doplnila, že toto rozhodnutie nemôže urobiť štát ako zamestnávateľ, ani v prípade, ak takýto postup považuje za správny a rozumný, prípadne uplatňovanie predmetného práva nepovažuje za efektívne.
Ozbrojeným silám dôveruje 63 percent ľudí, ukázal prieskum
Rezort obrany v argumentácii obhajoval aktuálny právny stav neumožňujúci profesionálnym vojakom a vojačkám vytvárať odbory potrebou kontroly nad ozbrojenými silami, a to najmä v krízových situáciách.
Patakyová akceptuje, že v danej veci má svoju váhu záujem štátu, na druhej strane sú však záujmy vojakov a vojačiek, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Ombudsmanka dodala, že aktuálna právna úprava bráni efektívnemu vedeniu demokratickej diskusie medzi štátom ako zamestnávateľom a profesionálnymi vojakmi a vojačkami v záujme dosahovania a napĺňania ich hospodárskych a sociálnych záujmov.
Vojenský ombudsman
Demokratická spoločnosť však diskusiu podporuje a moderuje, nezakazuje ju. K rovnakým záverom dospela aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru pre sociálne práva.
Ministerstvo v reakcii na utorkové vyjadrenie Patakyovej uviedlo, že v záujme zvýšenia ochrany individuálnych ľudských práv a záujmov profesionálnych vojakov pripravuje alternatívu. Tá by mala vojakom poskytnúť právo brániť sa prípadnému nezákonnému postupu zo strany nadriadeného alebo štátu.
Slovensko sa dohodlo s Izraelom na kúpe nových radarov, zaplatí za ne takmer 150 miliónov eur
Išlo by o inštitút vojenského ombudsmana. Rezort podľa Naďa pripravil ideový koncept pre tento nový inštitút a do konca roku 2021 by ho chceli predložiť do legislatívneho procesu v rámci novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Je totiž presvedčený, že tento krok je vhodným riešením dlhoročného znevýhodnenia vojakov. Poukázal, že vo viacerých krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, Nemecku, Írsku, Švédsku či Bosne a Hercegovine, išlo o efektívny nástroj na ochranu práv vojakov a vojačiek.