Ceny tovarov a služieb budú v nasledujúcich mesiacoch medziročne vyššie. Avšak tempo zdražovania by mohlo podľa analytikov spomaliť, resp. sa držať okolo aktuálnych úrovní. Miera zvyšovania cien dosiahla v ôsmom mesiaci 1,4 % a bola najnižšia za posledné tri roky. Pod tento vývoj sa podpísal najmä medzimesačný výraznejší pokles cien potravín, a to ovocia, zeleniny, mäsa, chleba a obilnín. Defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakávajú.
Miernejší rast
Celkovo je tohtoročná inflácia podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej miernejšia ako vlani, pretože ceny energií pôsobia skôr smerom nadol a tlak z cien potravín a služieb je menší. Prognóza sporiteľne teda predpokladá, že rast spotrebiteľských cien sa tento rok spomalí v priemere na 2 %. Medziročná miera inflácie bola vlani na úrovni troch percent. „V budúcom roku sa očakáva rast spotrebiteľských cien na úrovni 1,1 %,“ povedala Muchová.
V najbližších mesiacoch VÚB banka očakáva fluktuáciu ročnej miery inflácie okolo úrovne 1,4 % až 1,5 %. „Výraznejšie by sa rast cien mal spomaliť potom ešte v januári, keď sa budú znižovať niektoré regulované ceny energií,“ povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta.
UniCredit Bank očakáva, že medziročná inflácia by sa mohla v nasledujúcich mesiacoch stabilizovať na úrovni okolo 1,5 %. Od dna by sa mohli síce podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pozvoľna začať odrážať ceny potravín, nástup druhej vlny pandémie však opäť začína tlačiť nadol ceny ropy na svetových trhoch. Rovnako by sa slabší ekonomický rast a očakávané zvolenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky mohli postupne čoraz viac premietať do dopytovej inflácie.
V úvode budúceho roka by spomaľovanie inflácie mohli podľa Koršňáka ešte výraznejšie podporiť nižšie regulované ceny v oblasti bývania. „Od neskorej jari by sa medziročná inflácia mohla postupne začať zotavovať, aj v dôsledku priaznivejšieho bázického efektu. Návrat k úrovni 2 % bude však pravdepodobne len veľmi pomalý a k tejto úrovni by sa inflácia na Slovensku podľa našich odhadov mohla priblížiť až v závere budúceho roka,“ povedal Koršňák. Kľúčovú rolu však bude hrať aj ďalší priebeh pandémie.
Priplácame najmä za mäso
Potraviny v auguste zdraželi medziročne o jedno percento. To oproti predchádzajúcim mesiacom znamená výrazné spomalenie tempa zdražovania. Naposledy podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej takto pomaly draželi potraviny a nealkoholické nápoje v závere roka 2018. Oproti vlaňajšku si aj naďalej priplácame najmä za mäso, a to o 7 %. Naopak, lacnejšie ako pred rokom nás vychádza zelenina, a to o 12,8 %. Aj v prípade medzimesačného vývoja bol tretí mesiac po sebe pokles cien.
Aktuálna pocitová inflácia Slovákov môže byť však podľa Sadovskej vyššia ako tá reálna. Väčšia citlivosť na ceny v obchodoch súvisí aj s poklesom príjmov alebo obavami o budúcnosť v súvislosti s nákazou COVID-19. Do konca roka sa očakáva spomaľovanie rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. Jedným z tlmiacich faktorov môže byť podľa Sadovskej opatrnejší spotrebiteľ, a to pod vplyvom recesie a nižších príjmov. V takýchto časoch spotrebiteľ svoje nákupy viac prehodnocuje a nevyhnutné tovary a služby uprednostňuje pred tými luxusnejšími. Hoci potraviny patria medzi tie nevyhnutné, aj pri ich nakupovaní sa môže prejaviť obozretnosť.