Či budeme o niekoľko rokov používať digitálne euro, prípadne inú digitálnu menu, zatiaľ nie je vôbec isté. Avšak v najbližších rokoch sa môže objaviť prvé testovanie. Skúsenosti iných krajín, ktoré na svojich digitálnych menách začali pracovať skôr, ukazujú, že celý proces trvá tri až päť rokov. Dôležitú úlohu bude podľa Národnej banky Slovenska zohrávať bezpečnosť. A aj v prípade zavedenia digitálnych peňazí je predpoklad, že hotovosť sa ešte dlhé roky zachová.
V posledných rokoch sa toho mnoho zdigitalizovalo a v súčasnosti sa podľa riaditeľa odboru výskumu v Národnej banke Slovenska Martina Šustera vynára otázka, či už nie je čas aj na digitálne peniaze. Aktuálne je 90 % našich peňazí elektronických a presúvajú sa na náš pokyn cez mobil či v internetbankingu, platobnými kartami, resp. automatickými platobnými príkazmi. Na rozdiel od peňazí na účtoch, ktoré si môžeme cez bankomat alebo výberom v banke premeniť na hotovosť, budú digitálne peniaze plne elektronické, bez fyzickej formy.
Benefity pre ľudí
Digitálne peniaze majú podľa Šustera potenciál zrýchliť, zlacniť a spohodlniť platby medzi jednotlivcami aj v obchodoch. Podobné zlepšenie platieb je však technicky možné aj so súčasnými elektronickými peniazmi. „Krajina, ktorá prvá ponúkne silnú a dôveryhodnú kryptomenu, sa môže stať významným hráčom na medzinárodnom poli,“ uviedol vo svojom komentári Šuster. Hlavne však možné benefity pre bežných ľudí sú dôvodom, prečo sa mnohé centrálne banky pozerajú na technológie digitálnych peňazí.
V nasledujúcich niekoľkých rokoch zrejme podľa Šustera uvidíme pilotné projekty na testovanie viacerých technických aj právnych foriem digitálnych peňazí. Centrálne banky však pri tom musia podľa neho stále myslieť na zachovanie svojej vysokej dôveryhodnosti. Bezpečnosť bude pri digitálnych peniazoch na poprednom mieste. „A popri nich sa asi ešte dlho zachová aj stará dobrá hotovosť. Tak ako mnohí stále používame staré naťahovacie ručičkové hodinky, aj keď nám inak čas obvykle meria nejaké digitálne zariadenie,“ konštatuje Šuster.
Zníženie nákladov
Zavedením digitálnej meny by sa napríklad znížili náklady pre všetkých, vrátane malých obchodníkov, ktorých spracovanie kartových transakcií alebo hotovosti stojí asi 3 % platby. Platby do a zo zahraničia môžu stáť až 6 %, obzvlášť pri menších objemoch. Pritom elektronické prevody peňazí už dnes môžu stáť menej ako jeden cent na transakciu. Avšak hlavnou nevýhodou digitálnej meny vytvorenej na účtoch v centrálnej banke je strata anonymity. Vybrané osoby v centrálnej banke a orgány činné v trestnom konaní by mohli mať prístup k úplnej histórii transakcií – na rozdiel od platieb hotovosťou, ktoré sú úplne anonymné.
Na príprave oficiálnej digitálnej meny pracuje Čína, ktorá by ju mohla predstaviť už v roku 2020. Druhou krajinou s pokročilými prípravami je Švédsko. Ďalšie štáty túto technológiu testujú, ale ešte sa nerozhodli digitálne meny vytvoriť.
