Jedným z hlavných cieľov Svetového dňa sporenia je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny.
31. október je Svetový deň sporenia. Vyhlásili ho bankári na kongrese v Miláne v roku 1924, v roku 1989 ho schválilo OSN. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny. Sporenie je aktuálne aj v súčasnosti, možnosti sa rozšírili a na trhu pribudlo viacero produktov. Slováci môžu ukladať svoje prostriedky na sporiacich účtoch, vkladných knižkách, termínovaných vkladoch, či v podielových fondoch.
Plánovanie budúcnosti
Sporenie je podľa Partners Group súčasťou plánovania budúcnosti. Spoliehať sa na to, že prípadnú stratu zamestnania, nákladnú opravu auta alebo kúpu spotrebiča vykryjeme z pôžičky môže byť pre rodinný rozpočet likvidačné. Na vykrytie dočasnej nepriaznivej situácie má slúžiť podľa Partners Group práve finančná rezerva vo výške minimálne šesťnásobku mesačného príjmu. Vytvárame ju dlhodobo, počas celého pracovného života. V prípade, že na ňu musíme z akéhokoľvek dôvodu siahnuť, chýbajúce financie dopĺňame hneď, ako sa dá.
Sporenie, či rezerva by mala byť prvou položkou, ktorú si z výplaty zaplatíte. Ak čakáte na koniec mesiaca, môže sa stať, že všetko miniete na spotrebu a sporenie tak zbytočne odkladáte v domnienke, že žijete od výplaty k výplate. Na sporiaci mód sa nastavíte jednoducho. Každý mesiac si odložíte 10 % z výplaty hneď, ako vám príde na účet a to aj vtedy, ak sa vám príjem časom zvýši. To znamená, že ak zarábate 800 eur v čistom, odkladáte si 80 eur mesačne. Ak ste na 1 200 eurách mesačne, odkladáte bokom 120 eur.
Ak zarábate 800 eur v čistom, vaša rezerva by mala byť minimálne 4 800 eur, čo je šesťnásobok mesačného príjmu. Pol roka totiž podľa Partners Group v priemere trvá, kým si nájdete rovnako dobre alebo ideálne ešte lepšie ohodnotenú prácu. Šesť mesiacov je rovnako dostatočný čas na absolvovanie prípadnej rekvalifikácie pre lepšie platené zamestnanie. Preto, ak ste si doposiaľ žiadnu rezervu nevytvárali, potrebujete začať odkladať bokom vyššiu čiastku, ako spomínaných 10 % z príjmu. Ide totiž o to, aby ste si rezervu pre neočakávané situácie vytvorili čo najskôr.
Úspory budú zrejme ďalej rásť
Spolu s dobrým ekonomickým rastom pokračuje podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej dynamickým tempom oživenie trhu práce. “Pokračuje dobrý rast zamestnanosti, klesá miera nezamestnanosti a rastú nominálne aj reálne mzdy. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností, ktoré následne časť použijú na spotrebu a časť si môžu usporiť,” uviedla Muchová.
Miera úspor by mohla podľa analytika VÚB banky Andreja Aradyho najbližšie roky rásť. Počas najbližších piatich rokov by celkové úspory Slovákov mohli podľa neho narásť zo súčasných 12,3 tis. eur na obyvateľa nad hranicu 18 tisíc eur. Podhodnotená miera úspor Slovákov sa približuje k európskemu priemeru a analytik si myslí, že aj bez ďalšieho rastu príjmov by mali úspory na Slovensku rásť.
Strach z investovania
Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sú Slováci podľa VÚB Asset Managementu konzervatívni a majú obavy o stratu časti alebo celej investície. Preto si väčšinu peňazí Slováci držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie akcií, dlhopisov alebo podielových listov v profesionálnych fondoch stále väčšina ľudí nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť. Výsledkom toho je, že na bežných vkladoch v bankách bolo na konci júna tohto roka vyše 33 mld. eur. A napríklad v podielových fondoch to bolo takmer 8 mld. eur.
Rezervy majú Slováci aj v rámci dôchodkového zabezpečenia. Ako uviedla Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, až 70 % mladých neuzavrelo zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení so žiadnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí si už v 2. pilieri nejaký čas sporia, sú podľa Allianzu pasívni a sporia neefektívne. Súčasný spôsob dôchodkového zabezpečenia, výhradne prostredníctvom prvého piliera, je neudržateľný. Slovensko čelí najrýchlejšiemu starnutiu populácie spomedzi všetkých krajín EÚ.
