Na splnenie vládneho cieľa znížiť deficit verejnej správy pod 3 % HDP do roku 2023 je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potrebné prijať opatrenia s celkovým vplyvom vo výške 4 % HDP. Uvedené tempo znižovania deficitu považuje pritom rada pri súčasných okolnostiach za primerané. „V prípade priaznivejšej makroekonomickej situácie, a tiež v prípade, že Slovensko bude mať možnosť v tomto období čerpať mimoriadne zdroje z Európskej únie určené na prekonanie následkov krízy spojenej s pandémiou COVID-19, by mala vláda deficit znižovať rýchlejšie,“ konštatuje rada.
Tá považuje za najväčšie riziko pre dosiahnutie vládou stanovených rozpočtových cieľov chýbajúce konkrétne opatrenia. „Z uvedeného dôvodu rada nedokáže posúdiť ich reálnosť. Preto je dôležité, aby vláda v najbližších mesiacoch predstavila vierohodný, opatreniami podložený návrh rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky,“ konštatuje RRZ. Pozitívne pritom hodnotí predstavenie zámerov vlády na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a v oblasti transparentnosti a riadenia verejných financií.
Dôležitá je aj konkurencieschopnosť
„V rámci rozpočtovej stratégie na strednodobé obdobie by však vláda mala zohľadniť aj potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a nutnosť vysporiadať sa s každoročne rastúcimi rozpočtovými nákladmi už prebiehajúceho starnutia populácie aj mimo dôchodkového systému, napríklad v zdravotníctve alebo pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti,“ dodáva RRZ.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že deficit verejnej správy môže v roku 2020 dosiahnuť úroveň 7,7 % HDP a hrubý dlh sa v roku 2020 prudko zvýši a dosiahne 62,5 % HDP. To by podľa rady znamenalo historicky najvyššiu úroveň verejného dlhu na Slovensku, presahujúcu horný limit dlhu podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
