Slovensko chystá predaj štátnych dlhopisov. Analytik INESS Radovan Ďurana v rozhovore pre SITA vysvetľuje, že občania majú viacero možností, ako naložiť so svojimi voľnými prostriedkami. Môžu ich uložiť na terminovaný účet, investovať do štátnych dlhopisov alebo zvoliť iné investičné nástroje, ako sú kapitálové trhy, podielové fondy, zlato, či kryptomeny.
Riziká spojené s likviditou dlhopisov
„Ak občan investuje do štátneho dlhopisu, môže získať trojpercentný výnos, čo znamená, že inflácia ho neochudobní,“ uvádza Ďurana. Upozorňuje však na riziká spojené s likviditou dlhopisov. „Pri dlhopise sa k peniazom dostanete iba vtedy, ak ho predáte na burze, čo môže byť spojené s poplatkami a rizikom straty hodnoty,“ konštatuje Ďurana.
Chcete získať výnos s novými dlhopismi priamo od štátu? Pozor, investícia nie je vhodná pre každého
Ďurana tiež poukazuje na potrebu finančného vzdelávania a podporu kapitálových investícií zo strany štátu. „Štát by mal vytvárať podmienky pre investovanie, napríklad povinným vstupom do druhého piliera, a komunikovať dôležitosť finančného vzdelávania,“ tvrdí Ďurana. Podľa neho by štát mal viac informovať občanov o možnostiach investovania a motivovať ich k aktívnemu spravovaniu svojich úspor.
Peniaze ľudí poputujú na rôzne projekty
Peniaze získané z predaja štátnych dlhopisov nie sú viazané na konkrétne projekty. Rozlejú sa podľa analytika v rámci širokého spektra štátnych výdavkov, ktoré dosahujú 60 miliárd eur. Pôjde podľa neho o oblasti ako je zdravotníctvo, platy zamestnancov verejnej správy, štátna rodinná politika či dotácie pre sociálnu poisťovňu. „Keď si kúpim tisíceurový dlhopis, tak v zásade 250 eur pôjde na platy štátnych zamestnancov,“ uvádza Ďurana.
Slovensko spúšťa predaj štátnych dlhopisov: Oplatí sa investovať? Ďurana vysvetľuje výhody aj riziká - ROZHOVOR
Dodáva, že veľká časť výdavkov je neefektívna kvôli nízkej adresnosti. Napríklad kompenzácie cien energií sú podľa odborníka poskytované všetkým bez ohľadu na príjmovú situáciu, a trinásty dôchodok dostanú aj dôchodcovia s príjmami nad tisíc eur mesačne.
Ďurana tvrdí, že značná časť štátneho deficitu, ktorý by mal tento rok dosiahnuť 6-7 miliárd eur, je dôsledkom neefektívnych výdavkov. „Bolo by možné prevádzkovať lacnejší štát s rovnakým množstvom kľúčových služieb, ako máme teraz,“ myslí si Ďurana.
