Finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.
Slováci chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná. Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Prieskum Poštovej banky ukázal, že vo financiách sú Slováci skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujú. “Potvrdzujú to aj bankové dáta. Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur a iba necelých 7 % ide do mínusu. Priemerný stav na debetnom účte je 250 eur,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Takmer polovica má úspory na bežnom účte
Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia od 21 do 60 rokov, ktorí majú našetrené v priemere 2 466 eur. Mladí do 20 rokov majú sumu 331 eur, dôchodcovia 1 939 eur. Podľa prieskumu 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte. “Rovnaké percento našich klientov si svoju finančnú rezervu vytvára na vkladných knižkách, sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Na týchto produktoch majú v priemere 3 592 eur,“ hovorí Žáčková.
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Podľa prieskumu Poštovej banky si vyše polovica Slovákov myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, že väčšina nedisponuje potrebnou rezervou. Domácnosť by viac ako pol roka vedelo financovať 13 % Slovákov a polroka len 8 % respondentov.
Základnú sondu do života Slovákov realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky Poštovej banky v marci 2018. Na prieskume sa zúčastnilo 1 454 respondentov.
