Transakčná daň oberá štát aj o DPH a dane z príjmu. Slovensku doposiaľ priniesla menej peňazí, ako sa očakávalo

Pôvodný plán ministerstva financií rátal so sumou vyše 575 miliónov eur.
Odvody, peniaze, dávka, výplata, peňaženka
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Výber transakčnej dane na Slovensku sa ukazuje ako jeden z najproblematickejších bodov štátneho rozpočtu tohto roka. Za prvých päť mesiacov jej existencie sa vybralo len 208 miliónov eur, čo je výrazne menej, než predpokladali vládne odhady. Pôvodný plán ministerstva financií rátal so sumou vyše 575 miliónov eur, no postupne bol tento odhad znížený najprv na 420, potom na 390 miliónov.

Problém je oveľa vážnejší

Ani tento optimistickejší scenár sa však nenapĺňa. Pri stabilnom mesačnom výbere okolo 41 až 42 miliónov eur sa dá predpokladať, že konečný výnos dane v roku 2025 dosiahne len približne 374 miliónov eur. Údaje vyplývajú z priebežného plnenia rozpočtu, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií SR.

Podľa odborníkov je problém oveľa vážnejší, než len samotný výpadok príjmov. Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka spoločnosti Grant Thornton, upozorňuje, že táto daň má aj nežiaduce vedľajšie efekty.

„Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ uviedla Hallová.

Diskriminačný mechanizmus

Analytici Inštitútu finančnej politiky pritom očakávajú, že výpadok daňových príjmov bude v roku 2025 presahovať jednu miliardu eur. Len na DPH a na dani z príjmov právnických osôb by malo štátne hospodárenie prísť približne o 500 miliónov eur. Klesajúci daňový výber sa spája aj so spomalením ekonomickej aktivity, ktoré sa od začiatku roka prehlbuje.

Zásadným problémom transakčnej dane je podľa kritikov jej diskriminačný mechanizmus. Bezhotovostné platby podliehajú 0,4 % zdaneniu, maximálne do výšky 40 eur, zatiaľ čo hotovostné transakcie ostávajú od dane oslobodené. To podľa Hallovej logicky vedie k väčšiemu využívaniu hotovosti a k nárastu šedej ekonomiky, ktorá už dnes patrí medzi najvyššie v Európskej únii.

„Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva,“ dodáva odborníčka. Slovenská ekonomika tak čelí nepriaznivému mixu faktorov – vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, príliš vysokej dani z príjmov pre veľké podniky a k tomu aj problematickej transakčnej dani.

Úbytok zahraničných investícií

Výsledkom je prudký úbytok zahraničných investícií: kým v roku 2023 smerovalo na Slovensko takmer 4 miliardy eur, v roku 2024 už len 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva viac ako pol miliardy eur. Hallová upozorňuje, že prichádzajúca konsolidácia v roku 2026 situáciu firiem ešte viac zhorší.

„Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy. Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Vidíme, že podniky znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska,“ varuje.

Transakčná daň, ktorú okrem Slovenska uplatňuje v inej podobe len Maďarsko, sa tak javí nielen ako fiškálne neefektívna, ale aj ako kontraproduktívna. V čase, keď sa Slovensko snaží získať späť dynamiku ekonomického rastu a prilákať nové investície, sa môže ukázať ako jeden z faktorov, ktorý podnikateľské prostredie ešte viac znevýhodní.

Viac k osobe: Silvia Hallová
Firmy a inštitúcie: EU Európska úniaGrant ThorntonMF Ministerstvo financií SR