V roku 2020 prekonal svetový dlh hodnotu 281 biliónov amerických dolárov. Predstavoval takmer 32 500 dolárov na jedného obyvateľa. Informoval o tom v pondelok Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Prehlbujúca sa recesia v dôsledku pandémie COVID-19 v minulom roku viedla k tomu, že väčšina rozvojových a najmenej rozvinutých štátov vo svetovej ekonomike požiadala o stabilizačné programy s medzinárodnými menovo-finančnými inštitúciami.
Vo fiškálnych stimuloch treba pokračovať
„Kým v prípade svetovej finančnej krízy o tieto stabilizačné programy požiadalo celkovo 23 štátov, od začiatku pandémie to bolo už viac ako 80 štátov,“ vysvetlil vo svojej analýze riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko.
Rodiny prišli pre COVID-19 o stovky eur, inštitút navrhuje zavedenie pandemického príspevku na dieťa
Podľa údajov Svetovej banky sa v dôsledku terajšej krízy očakáva nárast extrémnej chudoby. Počet obyvateľov, ktorí v dôsledku pandémie koronavírusu dosiahli hranicu chudoby, sa odhaduje v rozmedzí medzi 119 – 124 miliónov.
Štáty začali v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 zvyšovať výdavky na zdravotníctvo, podporu v sociálnej oblasti a v oblasti podnikateľského sektora. To viedlo k prehĺbeniu ich verejného dlhu. „Aj napriek vysokému verejnému dlhu je dôležité, aby jednotlivé štáty naďalej pokračovali vo fiškálnych stimuloch,“ odporúča Sipko.
Priestor pre transformáciu spoločnosti
Aj v prípade nastúpenia rozdielneho procesu oživenia, možno podľa SAV očakávať, že niektoré štáty môžu dosiahnuť predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu až v rokoch 2023 a 2024.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
„V pokrízovom vývoji bude potrebné, aby jednotlivé štáty prijali a implementovali opatrenia smerujúce na udržateľnosť verejných financií,“ vysvetlil Sipko a dodal, že v súčasnej situácii vidí historický priestor na transformáciu celej spoločnosti.
