Slovenské verejné financie sa v závere roka nachádzajú v rozpore medzi politickou rétorikou o konsolidácii a skutočným vývojom rozpočtu, ktorý smeruje opačným smerom. Ako konštatuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, „konsolidácia v rétorike, nie v rozpočte“ sa stáva výstižnou definíciou aktuálneho stavu.
Rast výdavkov zasahuje všetky oblasti
Napriek tomu, že kumulatívne príjmy štátu do konca októbra vzrástli na viac ako 20 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %, nestačí to na pokrytie ešte rýchlejšie rastúcich výdavkov. Tie prekročili 24,7 miliardy eur a zvýšili sa o 11,3 %, čo signalizuje jasné prehlbovanie disproporcie medzi deklarovaným ozdravovaním rozpočtu a jeho reálnym vývojom.
Rast výdavkov zasahuje prakticky všetky kľúčové oblasti hospodárenia štátu. Výdavky na mzdy a poistné rástli tempom 6,6 %, čo odráža pokračujúce valorizácie platov vo verejnom sektore. Ešte dynamickejší rast zaznamenali výdavky na tovary a služby, ktoré stúpli o 17,8 % a prekročili hranicu 1,8 miliardy eur. Ide pritom podľa analytičky o segment, kde by štát mohol pri prijatí prísnejšej rozpočtovej disciplíny nájsť rýchle úspory.
Dlh Slovenska sa podľa rozpočtovej rady môže zvýšiť až na 75 percent, plán súčasnej vlády nestačí
Najvýraznejší posun však nastal v kapitálových výdavkoch, ktoré sa vyšplhali takmer na 3 miliardy eur, teda o 75,7 % viac než vlani. Tento nárast môže súvisieť s dočerpávaním eurofondov či realizáciou väčších investícií, no bez ohľadu na dôvody ide o tlak, ktorý konsolidačné úsilie oslabuje.
Znepokojivý je aj vývoj nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Tie medziročne vzrástli o 26 %, čo predstavuje dodatočných 299,2 milióna eur. Ide o výdavky, ktoré štát nedokáže jednoducho obmedziť, keďže súvisia s refinancovaním starších dlhopisov v prostredí vyšších úrokových sadzieb. Práve preto sa stávajú jednou z najrýchlejšie rastúcich položiek rozpočtu a vytláčajú priestor na iné, produktívnejšie výdavky.
Slovensko potrebuje efektívnejšie hospodárenie
Dlhodobý trend pritom nevyzerá priaznivo – podľa odhadov Medzinárodného menového fondu by sa hrubý verejný dlh Slovenska mohol do roku 2030 vyšplhať až na 76 % HDP, čo by krajinu ešte viac vzdialilo od fiškálnej stability.
Dôsledkom zrýchľujúceho sa rastu výdavkov je prehlbujúci sa deficit. K októbru 2025 dosiahol 4,67 miliardy eur, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka predstavoval 3,4 miliardy eur. Zhoršenie o viac než miliardu eur podľa analytičky jasne ukazuje, že verejné financie sa od rovnováhy vzďaľujú a konsolidácia ostáva skôr politickým sloganom než reálne fungujúcim procesom.
Fiškálna nerovnováha sa prehlbuje, štát míňa o miliardy viac než vlani
Motúzová upozorňuje, že príjmy síce rastú, no výdavkový apetít štátu tlačí deficit a dlh nahor, čo presne vystihuje dnešný nesúlad medzi štruktúrou rozpočtu a jeho deklarovanými cieľmi.
Ak má Slovensko smerovať k udržateľným verejným financiám, bude musieť podľa analytičky prijať rozhodnutia, ktoré zasiahnu najmä neproduktívne výdavky a zlepšia efektívnosť hospodárenia. Bez skutočnej výdavkovej disciplíny sa nedá očakávať znižovanie deficitu a návrat na zdravú fiškálnu trajektóriu. Reálnou výzvou zostáva premena politických záväzkov na praktické opatrenia, a nie pokračovanie trendu, v ktorom konsolidácia existuje iba na papieri.
