Zrušenie znižovania bankového odvodu bude mať negatívny dopad na ziskovosť bánk a tie v dlhodobejšom horizonte budú musieť nájsť náhradu. Niektorí odborníci a aj politici sa obávajú, že v konečnom dôsledku na to doplatí spotrebiteľ.
Novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií si v rámci legislatívneho procesu prešla kritikou z viacerých strán. Už v rámci pripomienkového konania sa ozvali samotné banky, zamestnávatelia a rôzni analytici. Dokonca niektorí politici vyslovili nedôveru k tomuto zákonu a upozorňovali na jeho možné riziká. No zmeny v zákone prešli schvaľovaním na rokovaní vlády, aj jednotlivými čítaniami v parlamente a jeho finálnu podobu odobril aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.
Čo sa mení
Najdôležitejšou zmenou v zákone je fixácia sadzby odvodu. Kým doteraz sa jeho výška odvíjala od sumy uhradeného odvodu, po novom bude sadzba presne stanovená. Sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 zostane na súčasnej úrovni koeficienta, teda 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Platenie sa časovo obmedzuje do konca roka 2020. Od roku 2021 už novela zákona počíta s nulovou sadzbou odvodu.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na súčasnú úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti už dva príspevky, druhým je príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel.
Dopad na ziskovosť
V bankovom sektore bude mať zrušenie znižovania bankového odvodu podľa Národnej banky Slovenska (NBS) negatívny dopad na ziskovosť. Negatívne ovplyvnená tak môže byť podľa nej aj tvorba kapitálu v bankách a v konečnom dôsledku aj úverovanie reálnej ekonomiky. Celkovo banky podľa NBS zaplatia o 260 mil. eur viac, ako by zaplatili v prípade, ak by sa zákon nemenil. V priemere na jednotlivé roky sa toto zvýšenie pohybuje v rozmedzí 60 až 70 mil. eur ročne. V číselnom vyjadrení za rok 2015 to predstavuje približne 10 % čistého zisku bankového sektora.
Výška bankového odvodu je podľa hlavného ekonóma Tatra banky Róberta Pregu najvyššia v krajinách eurozóny a výrazne negatívne ovplyvňuje hospodárenie slovenských bánk. Výška odvodu na rozdiel od dane z príjmu pritom nezávisí od výšky dosiahnutého zisku, naopak banka ho musí odviesť aj keď je v strate. Je podľa Pregu pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch ziskovosť bankového sektora poklesne a tak podiel bankového odvodu na hospodárskych výsledkov bánk ešte stúpne.
„Bankový odvod odčerpáva zdroje bánk na investície do skvalitňovania produktov a služieb,“ myslí si Prega. Negatívna je podľa neho aj skutočnosť, že sa nedodržal dlhodobý plán vývoja bankového odvodu a zmena prišla krátko pred jeho plánovaným poklesom. To podľa Pregu zhoršuje kvalitu predvídateľnosti podnikateľské prostredia nielen z pohľadu bánk, ale aj ostatných investorov.
Bankám stúpnu náklady
Slovenská banková asociácia uviedla, že zmeny v zákone povedú k zvýšeniu nákladov bankového sektora. V budúcom roku by napríklad banky podľa súčasného stavu odviedli 61,7 mil. eur. Avšak podľa nových zmien to bude zhruba 123 mil. eur. Hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová povedala, že slovenský bankový sektor patrí k tým najstabilnejším v Európe a zároveň je zaťažený najvyšším bankovým odvodom v eurozóne. „Takže nevidíme objektívny dôvod ponechať odvod na súčasnej výške,“ dodala Jamborová.
Slovenská sporiteľňa podľa slov jej hovorkyne Marty Cesnakovej doteraz na bankovom odvode zaplatila takmer 150 mil. eur. „Táto legislatívna zmena pre nás znamená vyššie náklady v nasledujúcich rokoch. Navyše, ovplyvní budúci rok a ďalšie, kedy sa v dôsledku viacerých zmien zákonov a regulácií, ako aj dlhodobo klesajúcich úrokových sadzieb, očakáva pokles zisku bánk,“ skonštatovala Cesnaková.
Zvýšenie nákladov na odvod prichádza podľa VÚB banky v čase, kedy sa bankám de facto už znižuje ziskovosť kvôli tomu, že výrazne klesajú úrokové sadzby a tým marže a väčšina bankových príjmov a zároveň stúpajú náklady práve aj kvôli čoraz intenzívnejšej regulácii bankového podnikania. „Tak ako pre banky všeobecne, aj pre našu spoločnosť osobitný odvod predstavuje dodatočné náklady, ktoré znížia ziskovosť v už beztak zhoršenom ekonomickom / regulačnom prostredí pre bankové podnikanie,“ upozornila hovorkyňa VÚB Alena Walterová.
Zmení sa cenník bánk?
Zavádzanie osobitných daní a odvodov zhoršuje podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša predvídateľnosť podnikateľského prostredia a znižuje atraktívnosť Slovenska v očiach investorov. Navyše sa podľa neho deje v časoch rekordne rastúcich príjmov štátneho rozpočtu, keď by vláda mala skôr dane znižovať. „Dôsledkom môže byť odchod najmä menších investorov z trhu, zhoršenie súťaže a následne aj kvality služieb spolu so zvýšením cien pre ľudí využívajúcich finančné služby,“ domnieva sa Goliaš.
Ako skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová, osobitný odvod je na úrovni 0,2 % od roku 2015, teda sa nezvyšoval a ani neznižoval. Z tohto dôvodu existuje podľa nej predpoklad, že sa nebude meniť ani obchodná politika bánk. Napríklad najväčšia banka na slovenskom trhu, Slovenská sporiteľňa, neplánuje zvyšovať kvôli zmene v legislatíve poplatky. „Z dôvodu bankovej dane neplánujeme zvyšovať poplatky, vynaložené peniaze by sme však radšej investovali napríklad do vývoja nových služieb pre klientov či do rýchlejších procesov,“ informovala Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.
Bankové poplatky sú pod takým ostrým drobnohľadom, že k zvyšovaniu podľa VÚB banky nedôjde. Faktom však podľa hovorkyne Aleny Walterovej je, že banky v dlhodobejšom horizonte budú musieť nájsť náhradu za stratené príjmy z úrokovej marže, ako aj na pokrytie nákladov regulácie. „A tieto dodatočné zdroje príjmov je možné nájsť práve na strane biznisu, ktorý prináša poplatky, teda napríklad v správe finančných aktív či poradenstve. V budúcnosti je teda zákonité očakávať, že pomer poplatkov na celkových príjmoch bánk porastie, z aktuálnych zhruba 20 % bližšie k európskemu priemeru asi 40 – 50 %,“ dodala Walterová.
Zlatá stredná cesta
Poštová banka zastáva názor, že najlepší spôsob ako podporiť hospodársky rast a rast zamestnanosti, je vytvárať vhodné podnikateľské prostredie. Pretože sú to práve firmy, ktoré dávajú ľuďom prácu. To podľa analytičky Glasovej znamená, že je potrebné optimalizovať daňové a odvodové zaťaženie tak, aby nepredstavovalo príliš veľkú záťaž pre podnikateľov a aby motivovalo k podnikateľskej činnosti a lákalo zahraničných investorov. „Samozrejme, že podnikatelia by ocenili, aby dane a odvody boli čo najnižšie. Vláda zase ale musí myslieť na napĺňanie štátnej kasy, preto treba hľadať zlatú strednú cestu, aby bola spokojnosť aj na strane firiem, aj na strane vlády,“ doplnila Glasová.
