Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na základe strednodobej fiškálnej prognózy konštatuje, že ak nová vláda neprijme žiadne opatrenia, vzrastie hrubý dlh verejnej správy do konca roka 2027 na 69,8 % HDP z tohtoročných 56,7 % HDP.
Ak by tu bola každoročne konsolidácia na úrovni 0,5 % HDP ročne, čo zodpovedá minimu vyplývajúceho z pravidla výdavkových limitov a v priemere asi 750 mil. eur ročne, dlh by stúpol na 65 % HDP.
Stabilizovanie dlhu
Stabilizácia dlhu by v časovom období štyroch rokov nastala podľa rozpočtovej rady len v prípade, ak by prišla konsolidácia aspoň na úrovni 0,75 % HDP ročne. To by zodpovedalo priemernej sume cez 1 mld. eur. V takom prípade by dlh v roku 2026 aj 2027 dosiahol podľa rady okolo 62,7 % HDP.
Rozpočtová konsolidácia je podľa Kažimíra nevyhnutná, každé jedno opatrenie však ľudí zabolí
Pokiaľ by vláda konsolidáciu sústredila do prvých dvoch rokov volebného obdobia, teda ak by celkovú konsolidáciu zhruba 3 % HDP, resp. 4,5 mld. eur, stihla v prvej polovici svojho mandátu, dlh sa môže podľa RRZ stabilizovať už o rok skôr.
Razantná konsolidácia
Ako hovorí dočasný premiér Ľudovít Ódor, bez ozdravenia verejných financií ostane deficit verejnej správy v najbližších troch rokoch blízko 7 % HDP a hrubý dlh začne atakovať hranicu 70 % HDP. Cesta nebude podľa Ódora jednoduchá. Je potrebné podľa neho stabilizovať dlh, v opačnom prípade, ak by neprišla razantná konsolidácia, Slovensko sa ocitne v nemilosti finančných trhov.
„Ak sa pozrieme na to, ako slovenský dlh vnímajú finančné trhy, už teraz si Slovensko požičiava podobne draho ako Grécko,“ povedal ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Vláda predstavila konsolidačné opatrenia na ozdravenie verejných financií za takmer desať miliárd eur (video)
Optimálna konsolidácia verejných financií sa podľa Ódora blíži k 5 % HDP za štyri roky. To by aj podľa neho dokázalo zastabilizovať mieru zadlženia pod hranicou 60 %. No nevyhnutné minimum sú podľa súčasnej úradníckej vlády 3 % HDP na štvorročnom horizonte, čo je teda približne 0,75 % ročne.