Štatistický úrad SR zverejnil údaje, v ktorých vidno, ako sa Slovensko posunulo v príjmovej a výdavkovej oblasti domácností za posledných desať rokov. Čisté mesačné peňažné príjmy za desať rokov v priemere stúpli o 42,1 % na 496 eur, pričom výdavky vzrástli o 25,3 % na 386 eur. Od roku 2010 vzrástli príjmy aj výdavky domácností, ale pozitívom bolo, že výdavky rástli pomalším tempom ako príjmy.
„Aj keď sa to zdá neuveriteľné, menej míňame a viac vieme odložiť na rezervu,“ povedal investičný analytik FinGO.sk František Burda. Táto finančná rezerva na jedného člena domácnosti za desať rokov vzrástla zo 41 eur na 110 eur. „Je len poľutovaniahodné, kde táto finančná rezerva skončila,“ konštatuje Burda. Podľa údajov Národnej banky Slovenska je totiž na účtoch v bankách cez 39 mld. eur, na ktorých je minimálny úrok.
Ekonomike sa darilo
Slovensko sa za posledné desaťročie posúvalo podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej neustále vpred. V roku 2009 nás zasiahla hospodárska kríza, ktorá stiahla našu ekonomiku do recesie. Už v roku 2010 sa ale Slovensko z recesie zotavilo a od prvého kvartálu dosahovalo rast hrubého domáceho produktu. „A v zelených číslach sme sa pohybovali ďalších 10 rokov, teda až do súčasnosti, kedy koronakríza zrazila našu ekonomiku opäť na kolená,“ uviedla Glasová.
Keď sa darí ekonomike, darí sa podľa Glasovej aj miestnym obyvateľom a podnikom, ktoré v nej pôsobia. Rast hrubého domáceho produktu ide ruka v ruke so zvyšovaním príjmov domácností, a teda aj so zvyšovaním ich kúpyschopnosti. A s tým rastie aj životná úroveň obyvateľov. Avšak ako doplnil obchodný riaditeľ spoločnosti Sophistic Pro finance Ján Porázik, zvýšenie rezervy je síce pekné číslo, ale treba si uvedomiť, že je len priemerom. Rozdiely medzi nízkopríjmovou časťou obyvateľstva a ostatnými budú podľa neho aj naďalej výrazné.
Vplyv koronakrízy
Otázne je, ako sa pod ďalší vývoj podpíše koronakríza. Podľa Porázika nemožno čakať nič dobré. Síce sa nedá predpovedať, čo nás čaká v najbližších mesiacoch z pandemického pohľadu, bude však na to nadväzovať rozmer ekonomických dopadov a toto všetko zásadne ovplyvní rezervy domácností. „Obávam sa však, že z aktuálneho diania vo svete sa budeme po finančnej stránke spamätávať ešte dlho. A potreba vzdelávania obyvateľstva v oblasti financií a finančnej gramotnosti bude ešte nevyhnutnejšia,“ skonštatoval Porázik.
Ako doplnil krajský riaditeľ a spolumajiteľ Sophistic Pro finance Radoslav Valko, dôležité bude aj to, ako na tom budú okolité krajiny, najmä Nemecko. Sme exportná ekonomika a najväčších odberateľov máme z vyspelých krajín. Naším najväčším vývozným artiklom sú automobily, ktorých predaj v akejkoľvek ekonomickej kríze upadá. „Platí, že pokiaľ nebude záujem o výrobu vozidiel, nezamestnanosť nám stúpne. Aj preto, že máme vysokú minimálnu mzdu, bude problém ľudí z automobilového priemyslu zamestnať v inom segmente, ktorý si až takú vysokú mzdu nedovolí zaplatiť. Ak sa naplní tento scenár, tak sa nám vplyvom vysokej nezamestnanosti môžu rezervy obyvateľstva veľmi rýchlo minúť, keďže až 15 % zamestnaných ľudí je v automotive segmente,“ dodal Valko.
