Slovensko predalo dlhopisy za takmer 512 miliónov eur, dopyt bol pritom vyšší

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rozpočet, peniaze, Slovensko, eurá
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 16. septembra, 13:33

Slovensko opäť predávalo dlhopisy. V pondelkových aukciách štyroch emisií štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 511,8 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol 900,7 mil. eur.

Ročný akciový výnos

Aukcie budú pokračovať v utorok nekonkurenčnou časťou, kde budú môcť investori nakúpiť slovenské štátne dlhopisy ešte za 73,2 mil. eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Najvyššiu sumu v pondelkových aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných v júni 2033, a to 158 mil. eur. Druhý najvyšší predaj zaknihovali dlhopisy splatné vo februári 2026 v sume 126,8 mil. eur. So sumou 118 mil. eur nasledovali dlhopisy splatné vo februári 2035.

Ďalej to boli ešte dlhopisy splatné vo februári 2028 s predajom v objeme 109 mil. eur. Priemerný ročný akceptovaný výnos sa v závislosti od druhu emisie pohyboval od 2,62 % do 3,39 %.

Aukcie zo strany ARADAL-u

„Pozitívnom je, že v porovnaní s poslednou aukciou, ktorá bola v júni, si investori aktuálne od Slovenska vypýtali nižší výnos. Pri kratších dlhopisoch, ktoré štát ponúkal na jar bol pokles priemerného požadovaného, resp. akceptovaného výnosu výraznejší,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Slovensko sa vďaka relatívne štedrej cenovej politike a dobrému načasovaniu aukcií zo strany ARADAL-u nachádza podľa neho aktuálne v komfortnej situácií, keď sú potreby financovania štátu už faktický pokryté.

„To naznačuje, že podobne ako dnes, aj najbližšie aukcie budú v podmienkach, ktoré budú vytvárať nižší tlak na požadovaný výnos, pričom do konca roka sú na pláne ešte dve aukcie,“ vysvetlil analytik.

Uvoľnenejšia menová politika

Investori v tejto chvíli tiež podľa Kočiša zohľadnili očakávania, ktoré súvisia s celkovým globálnym vývojom, pričom sa očakáva najmä pokračovanie uvoľňovania utiahnutej menovej politiky. Možno očakávať, že uvoľnenejšia menová politika má, resp. bude mať za následok aj čiastočnú korekciu našej rizikovej prirážky voči nemeckým dlhopisom, ktoré sú považované za bezpečný prístav.

V ďalších mesiacoch bude vývoj výnosov na našich štátnych dlhopisoch okrem očakávaného pozitívneho vývoja sadzieb Európskej centrálnej banky ovplyvňovať naďalej najmä dôvera investorov v rast a udržateľnosť slovenskej ekonomiky.

Konsolidačné opatrenia

V prípade udržateľnosti bude podľa Kočiša dôležitá ráznosť a spôsob už ohlásených konsolidačných opatrení, pričom ich finálnu podobu by sme mali spoznať počas najbližších dní. Pre rast a stabilitu ekonomiky zas bude podľa neho dôležité, aby Slovensko nestratilo prístup k eurofondom, ktoré sa vo významnej miere podieľajú na raste slovenského hospodárstva.

„Z tohto pohľadu možno teda tiež pozitívne hodnotiť, že investori zatiaľ nereagovali na minulotýždňové správy, ktoré naznačovali možnosť spustenia mechanizmov, ktoré by mohli Slovensku dočasne zmraziť prístup k európskym peniazom,“ poznamenal Kočiš.

Zachované status quo

V neposlednom rade bude výnos na slovenských štátnych dlhopisoch ovplyvňovať podľa jeho slov aj vývoj nášho ratingu po jesenných hodnoteniach ratingových agentúr, pričom po jarnom kole ostalo zachované status quo. Tie sa tak v jeseni taktiež zamerajú na udržateľnosť ekonomického rastu a konsolidáciu verejných financií.

Slovensku naďalej výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá udržia Slovensko na ceste zodpovednej konsolidácie. Investori môžu podľa Kočiša počítať s poistkou v podobe stabilizačného mechanizmus Eurosystému.

„Akýkoľvek zásah zo strany záchranných mechanizmov je však pre ktorúkoľvek krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému je potrebné sa vyhnúť,“ uzavrel analytik.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián Kočiš
Firmy a inštitúcie ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidityECB Európska centrálna bankaSlovenská sporiteľňa