Slovenský trh práce sa po dvoch rokoch nevídanej odolnosti dostáva do fázy postupného ochladzovania. Najnovšie dáta Štatistického úradu potvrdzujú, že zamestnanosť medziročne klesla o 12-tisíc ľudí, čo predstavuje už druhý pokles v tomto roku.
Hlbšie sa pritom ukazuje trend, ktorý analytik 365.bankTomáš Boháček označuje za lámanie expanzívneho cyklu. Už päť štvrťrokov za sebou ubúda počet pracujúcich vo výrobe a tentoraz sa slabosť výrazne presunula aj do služieb, najmä do stavebníctva a vzdelávania. Klesajúce počty pracovníkov v týchto dvoch odvetviach sú najprudšie za posledné roky a tvoria jadro celkového úbytku pracovných miest.
Neodráža to reálne zlepšenie
Hoci miera zamestnanosti mierne stúpla na 78 %, neodráža to podľa analytika reálne zlepšenie, ale demografický pokles pracujúcej populácie. Vývoj v regionálnej štruktúre trhu práce navyše potvrdzuje, že ekonomické spomalenie nie je rovnomerné. Nitriansky kraj stratil až 6,6-tisíc pracovných miest a ide už o šiesty pokles za sebou, zatiaľ čo Trnavský a Žilinský kraj si polepšili. Regionálna nerovnováha sa tak ďalej prehlbuje a slabšie okresy na juhu a východe krajiny ťahajú celkové čísla nadol.
Mzdy síce medziročne stúpli o 5,7 % na 1 569 eur, čo znamená reálny rast o 1,3 %, no dynamika viditeľne slabne. V prvej polovici roka bol rast citeľne silnejší a Boháček upozorňuje, že spotreba domácností je stále nad vodou najmä vďaka mzdám, no ich rast už stráca dych. Mzdy tak už neochraňujú všetky odvetvia rovnako.
Štátu došli peniaze a do konca roka žijeme na sekeru. Príjmy sú rekordné, ale...
Sektory nehnuteľností, ťažby a zdravotníctva zaznamenali najvýraznejší reálny rast, zatiaľ čo odborné služby, umenie či administratíva už infláciu neprekonali. Ide podľa analytika pritom o odvetvia, ktoré najcitlivejšie reagujú na slabnúci dopyt firiem. Zaujímavosťou je Nitriansky kraj, ktorý má zároveň najväčší pokles zamestnanosti aj najrýchlejší rast reálnych miezd. Tento paradox naznačuje, že firmy radšej dvíhajú mzdy, než by riskovali ďalší odliv pracovníkov.
Trend nezamestnanosti sa otočil
Počet nezamestnaných vzrástol medziročne o 2,9 % na 152-tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti sa tak posunula na 5,4 %, stále nízku úroveň, no trend sa otočil smerom nahor. Najviac nezamestnaných pribudlo v stavebníctve, doprave a vo vzdelávaní. Teda presne tam, kde zároveň zanikajú pracovné miesta. Pozitívnym kontrastom je IT sektor či odborné a technické služby, kde firmy pravdepodobne preskupujú pracovnú silu do produktívnejších pozícií.
Obraz trhu práce tak podľa Boháčka ukazuje ekonomiku, ktorá už nie je poháňaná expanziou pracovných miest, ale skôr ich stagnáciou. Kombinácia slabších investícií, znižujúcej sa dostupnosti stavebných projektov a napätia v školstve, kde sa prelína demografia s rozpočtovými limitmi, vytvára prostredie zvýšenej opatrnosti. Domácnosti budú v najbližších mesiacoch pravdepodobne tlmiť veľké nákupy a citlivejšie reagovať na rast cien, najmä v regiónoch s oslabujúcim trhom práce.
Z každého zarobeného eura zostane len 41 centov. Koho najviac ovplyvnia zmeny v dani z príjmov? – FOTO
„Výhľad do konca roka 2025 naznačuje skôr stagnáciu zamestnanosti a miernu nezamestnanosť okolo 5,5 %, pričom rast miezd bude len mierny,“ hovorí analytik. Od začiatku roka 2026 sa však podľa neho hromadia rizikové faktory. Konsolidácia verejných financií, slabý investičný cyklus aj pretrvávajúce problémy automobilového priemyslu môžu ďalej ochladiť trh práce a spôsobiť ešte pomalší a nerovnomernejší rast miezd.
Slovensko tak vstupuje do obdobia, keď trh práce prestáva byť motorom hospodárskeho rastu. Zatiaľ nejde podľa Boháčka o dramatický zvrat, ale o jasný signál, že doterajšia odolnosť pracovného trhu má svoje hranice.
Upozorňuje na odlišné riziká
Do diskusie vstupuje aj analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák, ktorý upozorňuje na odlišné riziká i faktory ďalšieho vývoja. „Predpokladáme, že v závere roka by sa rast nominálnych miezd mal pohybovať okolo 5 až 6 %, podporený stále relatívne napätým trhom práce,“ uviedol Koršňák.
Podľa neho rast miezd ďalej potiahne plošné zvýšenie platov v školstve a v budúcom roku aj spätná indexácia na základe tento rok vyššej inflácie či výrazný, viac než 12-percentný rast minimálnej mzdy. Do hry však vstupuje aj ochladzovanie ziskovosti podnikov a dopady fiškálnej konsolidácie, ktoré môžu brzdiť rast miezd v súkromnom sektore.
Slovensko má druhý najvyšší dlh na obyvateľa v regióne a vo finančných aktívach domácností sme predposlední
Koršňák zároveň upozorňuje, že rast miezd vo verejnom sektore, s výnimkou školstva, bude v roku 2026 utlmený, čo zníži jeho príspevok k celkovému rastu príjmov v ekonomike. Očakáva, že nominálny rast miezd sa budúci rok spomalí k približne 5 percentám. Reálny rast však môže byť mierne vyšší než tento rok, keďže aj inflácia by mala zvoľniť.
„Z rastu čistých príjmov zamestnancov však budú ukrajovať vyššie zdravotné odvody a pre časť ľudí aj vyššie dane,“ dodal Koršňák, pričom pripomenul, že časť domácností podporí nový príspevok na energie. Celkovo tak podľa neho mzdy budúci rok povedia menej o reálnom finančnom postavení domácností, než bolo zvykom v minulosti.
