Slovensko sa v roku 2024 nachádza na posledných miestach rebríčka minimálnych miezd v Európskej únii, keď sa zohľadní parita kúpnej sily (PPS), ktorá tento rok je 843,05 eur.
Slovenská minimálna mzda je nad úrovňou niektorých krajín strednej a východnej Európy, ako sú Bulharsko a Lotyšsko, ale stále pod úrovňou západných krajín ako Nemecko, Belgicko, Holandsko alebo Francúzsko.
Posledné je Bulharsko
V rámci krajín V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) sa Slovensko v porovnaní výšky minimálnej mzdy v PPS umiestnilo na poslednom mieste. Česko má minimálnu mzdu v PPS na úrovni 883,03 eur, Maďarsko 921,82 a Poľsko 1434,50 eur.
Minimálna mzda ako nástroj nemôže zvyšovať blahobyt, ale len prerozdeľovať chudobu, tvrdí analytik
V roku 2024 má najvyššiu minimálnu mzdu v Európskej únii v parite kúpnej sily Luxembursko, konkrétne 1912,08 eur. Luxembursko tradične vedie rebríček minimálnych miezd v EÚ, a to aj po prepočte podľa parity kúpnej sily, ktorá zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami.
V roku 2024 je v porovnaní minimálnej mzdy v parite kúpnej sily na poslednom mieste Bulharsko, ktoré má najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ, a to aj po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami, čo ho umiestňuje na konci rebríčka s výsledkom 798,82 eur.
Porovnávanie je ošemetná vec
Analytik z INESS Róbert Chovanculiak však zdôrazňuje, že porovnávanie minimálnej mzdy naprieč krajinami je ošemetná vec, kedy nestačí porovnať nominálnu hodnotu hrubej mzdy, lebo v každej krajine je iná mzdová úroveň a iné zdanenie. Podľa jeho slov nám nepomôže ani parita kúpnej sily, ktorá je v prípade slovenských dát výrazne skreslená a podhodnocuje naše štatistiky.
Minimálna mzda na úrovni 60 percent z priemernej mzdy prešla v parlamente do druhého čítania
„Veľmi zaujímavé je porovnanie s Českou republikou, ktorá je nám kultúrne aj ekonomicky blízka. Česká minimálna mzda dosiahla minulý rok len 41 % priemernej mzdy. V prípade Česka sa môžeme pozrieť aj do budúcnosti, tam tiež momentálne prebieha diskusia o zvyšovaní podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde ako u nás,” vysvetľuje analytik.
Väčšie zdanenie minimálnej mzdy
Ak by podľa jeho slov prešlo navýšenie rastu minimálnej mzdy v Česku, tak v roku 2026 dosiahne ich minimálna mzda 893,4 eur, čo bude 43,4 % priemernej mzdy. Ak prejde slovenský návrh tak dosiahne minimálna mzda 920 eur a odhadovaný podiel bude 53 %. To je o 10 percentuálnych bodov viac.
Vyššia minimálna mzda bude znamenať aj väčšie daňové zaťaženie, pripúšťa ministerstvo práce
Ako poznamenal Chovanculiak, k tomu treba ešte spomenúť, že v Českej republike zrušili pre súkromný sektor ďalšie stupne minimálnej mzdy, u nás ich máme päť až do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy.
„Zároveň slovenskí politici túto minimálnu mzdu ešte viac zdania. A to na oboch stranách –zamestnancov aj zamestnávateľov. Minimálnu mzdu budeme mať o 26 eur vyššiu, ale mzdové náklady na minimálnu mzdu budú o 57,6 eur vyššie. A na druhú stranu čistá mzda bude vyššia v Čechách! A to o celých 23,5 eura. To je celkový rozdiel o viac ako 80 eur, čo ide na vrub vyšším daniam a odvodom na Slovensku,” ozrejmil Róbert Chovanculiak.
Český trh je na tom lepšie
Český trh práce je podľa odborníka pritom na tom oveľa lepšie ako slovenský. V Česku je miera nezamestnanosti 2,6 %, na Slovensku dvakrát vyššia s hodnotou 5,8 %. Navyše máme aj vyššie regionálne rozdiely.
Rozdiel medzi českým najhorším a najlepším regiónom v miere nezamestnanosti je dvojnásobný. Na Slovensku je ten rozdiel až trojnásobný, stále máme región s mierou nezamestnanosti nad 10 %.
„Okrem toho máme aj výrazne väčší problém s nezamestnanosťou dlhodobo nezamestnaných a rovnako problém s nezamestnanosťou mladých ľudí a ľudí bez vzdelania. Toto všetko sú faktory, ktoré sú v ekonomickej literatúre zvýraznené červeným písmom ako rizikové pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale to vôbec nevadí slovenským politikom hazardovať s osudom desiatok tisíc ľudí z chudobných regiónov Slovenska. Pričom tieto negatíva im potvrdila aj empirická štúdia analytikov samotného ministerstva financií,” uzavrel analytik INESS Róbert Chovanculiak.
