Ako vyplýva z analýzy Poštovej banky, najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje v priemere len 325 eur.
Priemerná čistá mesačná mzda zamestnaného Slováka podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a prepočtov analytikov Poštovej banky vlani dosiahla 665 eur. Najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje v priemere len 325 eur. Menej ako 400 eur v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun a menej ako 500 eur aj priemerný Litovčan. Tieto údaje sú však podľa analýzy Poštovej banky ešte za rok 2013.
Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku. Priemerná čistá mzda zamestnanca v Poľsku je približne o 30 eur nižšia ako na Slovensku. V prípade Maďarska je však tento rozdiel priepastnejší. Čistý plat priemerne zarábajúceho Maďara je asi o 130 eur nižší ako čistý plat priemerného Slováka. Maďarskí zamestnanci totiž čelia oproti tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu. V Českej republike sú čisté platy v prepočte na eurá rádovo o 60 eur vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani dosiahla 726 eur. V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do 1 000 eur, sa okrem Čechov ocitli ešte aj Chorváti, Estónci a Slovinci.
Zo susedov sa darí Rakúšanom
Spomedzi našich susedov majú podľa analýzy Poštovej banky najvyššie platy Rakúšania. Priemerná čistá mesačná mzda v Rakúsku vlani dosiahla 2 320 eur. Spomedzi krajín Európskej únie sa „v čistom“ najviac zarába v Luxembursku, a to až 3 188 eur. Nasleduje Švédsko s priemerným čistým zárobkom 2 826 eur a Veľká Británia s platom 2 810 eur. Absolútnou jednotkou rebríčka sú zamestnanci vo Švajčiarsku. V tejto európskej ekonomike vlani čistá mesačná mzda dosiahla 5 131 eur. Priemerná čistá mesačná mzda v žiadnej inej krajine nepokorila 4 tisíc eur, hoci Nórom k jej dosiahnutiu chýbalo už len 150 eur. V USA vlani dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok v prepočte 2 361 eur a v Japonsku 2 269 eur.
Ako upozorňujú analytici Poštovej banky, pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj cenovú úroveň v krajine a náklady na život. A tie sú v západných ekonomikách vyššie ako u nás. Najdrahšie sa pritom žije na severe Európy, predovšetkým v Dánsku, Švédsku, Luxembursku, či vo Fínsku.
