Od vstupu Slovenska do Európskej únie v máji 2004 uplynuli dve desaťročia. Krajina je bohatšia, životná úroveň obyvateľov vyššia, chudoba núdznych na ústupe. Vlna zahraničných investícií podporila vznik nových pracovných miest a vtiahla slovenskú ekonomiku do intenzívneho medzinárodného obchodu, z ktorého ťažíme doteraz.
Priame platby z EÚ, ktoré pritiekli do ekonomiky, podporili stovky projektov v doprave, školstve, zdravotníctve, výskume, poľnohospodárstve či v oblasti environmentálnej a digitálnej transformácie regiónov, podnikov a domácností.
Najväčším bohatstvom sú nehnuteľnosti
Slovensko je čistým príjemcom financií z EÚ. Zo spoločnej kasy podstatne viac dostáva, ako dáva. V priamych platbách od roku 2004 do 2022 získalo podľa centrálnej banky takmer 4500 eur na jedného obyvateľa. Každá osoba dostala 20 eur mesačne, a to každý mesiac od roku 2004. Viac ako ďalších 40 eur mesačne pripadá na dlhodobé prínosy týchto investícií.
Hodinové náklady práce sa v Únii pohybujú od deväť do 54 eur. Aké sú na Slovensku?
Keďže až deväť z desiatich slovenských domácností býva vo vlastnom, najväčšiu časť bohatstva na Slovensku tvoria nehnuteľnosti. Trhová cena domov a bytov spolu s ostatnými aktívami podstatne vzrástla. Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, štvorcový meter stál v priemere 954 eur. V súčasnosti je v ponuke za 2400 eur.
Najdrahšie domy a byty boli v 3. štvrťroku 2022, kedy ponuková cena vzrástla na viac ako 2700 eur. Hoci nehnuteľnosti tvoria okolo 80 percent celkových aktív, úžitok z cenového rastu realít má len málo domácností. Zhodnotiť ich môžu najmä vlastníci investičných domov a bytov. Pre ostatných je nehnuteľnosť domovom, nie zdrojom príjmov ani prostriedkom dlhodobých úspor.
Príjem sa strojnásobil
Celkový príjem zo zamestnania, podnikania, prenájmu a iných zdrojov sa po odpočítaní daní a odvodov za 20 rokov strojnásobil. V období vstupu do Únie pripadalo na jedného člena domácnosti 3-tisíc, vlani vyše 9-tisíc eur.
Obyvatelia krajín, ktoré vstupovali do Únie so Slovenskom, si zväčša prilepšili ešte výraznejšie. Pobaltské štáty začínali s nižšími ekvivalentnými príjmami na osobu, aktuálne dosahujú 5-násobok pôvodnej úrovne. V porovnaní so zvyškom EÚ patria čisté príjmy na Slovensku medzi najnižšie.
Ficova vláda predstavila plán znižovania deficitu, do konca volebného obdobia chce prijať úspory za miliardy eur
Kým pred 20 rokmi čistý príjem na osobu predstavoval 25 percent nemeckej úrovne, dodnes sa podľa štatistického úradu Eurostat zdvihol na 39 percent.
Nemecké príjmy o niečo rýchlejšie dobieha kategória osôb vo veku 60 a viac rokov, ktorí zostávajú dlhšie pracovať. Predĺženou pracovnou aktivitou si zvyšujú súčasný príjem aj budúci dôchodok. Dosahujú 44 percent nemeckého príjmu na osobu.
Zaostávanie je stále výrazné, ale východisková úroveň bola mimoriadne nízka. Navyše je potrebné zohľadniť aj metodické nedostatky porovnávania, ktoré podhodnocujú napredovanie Slovenska k vyspelým štátom v ostatných rokoch.
Spotrebiteľské ceny stúpli o 80 percent
Rast príjmov nezhoršil príjmové nerovnosti medzi ľuďmi. V období vstupu do Únie patrili príjmové rozdiely v populácii na Slovensku k najnižším v Európe a to platí aj po dvoch desaťročiach. Odlišná situácia môže byť v prípade majetkovej nerovnosti, ktorú naznačujú aj regionálne rozdiely. Tie majú potenciál prerásť do ekonomicky citlivej témy.
Časť zo zvýšených príjmov ukrojila inflácia. Spotrebiteľské ceny sú takmer o 80 percent vyššie, ako boli v roku 2004. Potraviny a bývanie, vrátane vody, elektriky, plynu a ostatných palív sú dvakrát drahšie.
Regulované a neregulované ceny v zdravotníctve za lieky, zdravotnícke pomôcky, lekárske či zubné vyšetrenia sú tiež v priemere dvakrát vyššie. Ešte viac zdraželi reštauračné, hotelové a vzdelávacie služby. Najmenej zdražela elektronika, odevy a obuv.
Ekonomická záťaž sa zmiernila
Zmenili sa príjmy, ceny aj spotrebiteľské návyky digitalizovanej a tiež starnúcej spoločnosti v prostredí rozširujúcej sa ponuky inovatívnych tovarov a služieb.
Podľa hodnotení samotných domácností sa ekonomická záťaž na ich peňaženky výraznejšie zmiernila. Ako vyplýva z údajov Eurostatu, bez závažnejších ťažkostí dokáže vyjsť s peniazmi 34 percent domácností, kým v období vstupu do Únie to bolo 22 percent.
Podiel rodín, ktoré nemajú vôbec žiadne problémy s peniazmi, vzrástol z 3,5 na 4,6 percenta. Tento podiel finančne bezproblémových domácností je však spolu s gréckymi najnižší spomedzi krajín Únie. Podiel domácností s veľkými finančnými problémami za dve desaťročia klesol len mierne, z 12,5 percenta na 10 percent.
