Zdražovanie je na Slovensku kľúčovou témou, avšak už menej ľudí si uvedomuje negatívny dopad inflácie na svoje úspory. Väčšina populácie buď vôbec nevie ako zhodnotiť našetrené financie, alebo nesprávne pristupuje k voľbe týchto nástrojov.
Inflácia znehodnocuje úspory
Ide takmer o 70 % Slovákov. Približne rovnaký počet ľudí sa mylne domnieva, že inflácia zvýhodňuje práve tých, čo majú úspory alebo sa vôbec nevie vyjadriť na túto tému. Vyplýva to z reprezentatívneho septembrového prieskumu 2muse pre 365.bank.
Rastúca inflácia sa prejavuje nielen cez zvyšujúce sa ceny potravín, pohonných hmôt, energií či služieb, no zásadne znižuje aj hodnotu úspor. V dôsledku nej totiž klesá kúpna sila peňazí, teda to, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť.
Nie každý Slovák si to však uvedomuje. V prieskume 365.bank iba necelá tretina ľudí správne označila za spôsob, ako zhodnotiť svoje úspory, investovanie.
Dlhodobé investovanie
Aj keď trhy môžu zaznamenávať krátkodobé poklesy, investovať je podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej potrebné, a to dlhodobo.
Korekcia trhov je pritom z pohľadu investorov žiadaná, pretože vytvára príležitosť na výhodnejší nákup. „Vo viacročnom horizonte prináša reálne zhodnotenie úspor, a preto je vhodným nástrojom na zmiernenie dopadov inflácie. Tá sa v priemernej dlhodobej globálnej miere pohybuje medzi 2 až 3 %, práve preto je dlhodobé investovanie ideálnym nástrojom na jej prekonanie a ochranu úspor,“ uvádza Glasová.
Najčastejšie sa však Slováci prikláňali k preferencii držať peniaze v hotovosti. Vyjadrila sa tak približne tretina. Na bežnom účte drží peniaze 13 % respondentov a pre desatinu sú riešením klasické sporiace produkty, ktorých úročenie sa pohybuje okolo nuly. Približne 15 % populácie sa vôbec nevedelo vyjadriť, ktoré nástroje sú pre zhodnotenie ich úspor najvýhodnejšie.
Slabá finančná gramotnosť
V prípade, že by Slovákom každý mesiac ostalo pár desiatok eur navyše, reálne by ich investovalo len 15 % ľudí. Fakt, že sú Slováci konzervatívni, a to aj v čase inflácie, pritom podčiarkuje aj skutočnosť, že ak by im každý mesiac zostalo na účte o 30 eur viac, takmer každý druhý by ich odložil na sporenie. Takmer pätina by ich smerovala do bežnej spotreby a približne desatina by si dopriala a minula ich na niečo pre seba.
Jedným z dôvodov, prečo populácia volí nástroje neprinášajúce zhodnotenie môže byť aj problém s finančnou gramotnosťou a s tým spojená skutočnosť, že nie každý si uvedomuje dopad inflácie na svoje úspory. Podľa prieskumu 365.bank sa Slováci ani v tejto téme dobre neorientujú.
Na otázku, či aktuálna situácia zvýhodňuje ľudí, ktorí majú úspory alebo naopak tých, čo majú dlhy totiž väčšina odpovedala buď nesprávne, alebo odpovedať nevedela. Len necelá tretina vníma, že beneficientom v časoch vysokej inflácie sú práve dlžníci, ktorým sa ich dlhy znižujú.
