Slováci majú v porovnaní s inými európskymi klientmi nasporené málo.
Kým pri zadlžovaní nemajú Slováci problém aj s 30-ročnými hypotékami, na investovanie sa dlhodobo nepozerajú. „Na bežných a termínovaných účtoch, ktoré prinášajú nominálne výnosy blízko nuly, po odpočítaní inflácie sú dokonca záporné, držia Slováci okolo dvoch tretín finančných aktív,“ uviedol generálny riaditeľ Across Private Investments Maroš Ďurik. A podľa analýzy VÚB majú dokonca Slováci v porovnaní s inými európskymi klientmi nasporené málo. Finančné aktíva slovenských domácností dosahujú len približne 20 % priemeru eurozóny.
Avšak podľa hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa majú finančné aktíva slovenských domácností silný potenciál rastu. Priestor pre ďalší rast úspor vidí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Posledné čísla ukazujú, že Slováci opäť po rokoch našli cestu k sporeniu a miera tvorby úspor sa pomaly zvyšuje,“ povedal pre agentúru SITA Búlik. K sporeniu sme motivovaní podľa Štefanidesa väčším záujmom finančných domov o vklady, dobrou ekonomikou, aj potrebou šetriť na dôchodok či hypotéku. Všímať by sme si mali podľa Búlika aj nástroje, v ktorých Slováci držia úspory. Pretože to je minimálne rovnako dôležité ako miera sporenia.
Termiňáky prerábajú
V rokoch 2005 až 2018 predstavoval podľa Ďurika priemerný ročný výnos termínovaného vkladu so splatnosťou do dvoch rokov 1,7 % pred zdanením. Priemerná ročná inflácia pritom dosiahla 1,9 %. „To znamená, že peniaze v banke stratili svoju reálnu hodnotu. Potvrdzuje sa, že ukladaním peňazí v banke sa skôr schudobnieva, nie bohatne,“ skonštatoval Ďurik. Globálne akcie podľa neho za rovnaké obdobie zarobili takmer 7 % ročne.
Dlhší investičný horizont znamená aj to, že investícia do akcií, ktoré majú podľa Ďurika najväčší výnosový potenciál, sa stáva bezpečnejšou. Podľa štúdie spoločnosti Morningstar, ktorá porovnávala rôzne obdobia držby akcií v rokoch 1926 až 2018, je 74-percentná pravdepodobnosť, že akciová investícia skončí pri ročnom investičnom horizonte v pluse. Pri piatich rokoch je to už 86 % a pri pätnástich rokoch dokonca 100 %.
Slováci sú konzervatívni
Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom sa pozerajú na mieru zhodnotenia. Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sú Slováci konzervatívni a majú obavy o stratu časti alebo celej investície. Preto si väčšinu peňazí držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie cenných papierov či podielových listov stále väčšina ľudí nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť.
Vo všeobecnosti možno podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej povedať, že je dôležité, aby si klienti vytvárali dostatočnú rezervu pre neočakávané situácie. Rezerva by mala byť minimálne v hodnote šesťmesačných pravidelných výdavkov. „Na takomto základe sa dá stavať prostredníctvom jednorazových či pravidelných investícií, ktoré môžu byť zaujímavou alternatívou pre klasické sporenie v čase, keď sú trhy volatilné,“ skonštatovala Cesnaková.
