Štátne hospodárenie skončilo v tomto roku po jedenástich mesiacoch s výrazne hlbším deficitom než vlani. Ku koncu novembra vykázal štátny rozpočet hotovostný schodok vo výške 6,38 mld. eur, čo predstavuje medziročné zhoršenie o 1,24 mld. eur, teda o 24,1 %. Hoci príjmy rástli pomerne dynamicky, výdavky rástli ešte rýchlejšie a rozdiel medzi nimi sa prehĺbil.
Príjmy štátu dosiahli podľa údajov rezortu financií za jedenásť mesiacov 22,21 mld. eur, čo je medziročne viac o 1,56 mld. eur, resp. o 7,6 %. Tradične najsilnejšou časťou rozpočtu boli daňové príjmy, ktoré medziročne stúpli o výrazných 2,01 mld. eur, resp. o 12,1 %.
Pomohla najmä DPH
Vládnym príjmom pomohla najmä DPH, ktorá priniesla o 780 mil. eur viac, zrejme najmä vďaka rastúcim spotrebám, cenám a lepšiemu výberu. K rastu prispela aj daň z príjmov právnických osôb o 177 mil. eur, daň z príjmov fyzických osôb o 573 mil. eur, solidárny príspevok z energetických sektorov o 40 mil. eur, či osobitný odvod regulovaných odvetví o 85 mil. eur.
Trinásty dôchodok sa už vypláca a môže byť vo výške 667,30 ale aj 300 eur - VIDEO
Na strane príjmov však boli aj slabé miesta. Najvýraznejšie bol zasiahnutý prílev prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktorý sa medziročne prepadol o 1,09 mld. eur, resp. o 42,5 %. Dôvodom je ukončenie programového obdobia 2014 – 2020, keď sa väčšina finančných tokov uzavrela už koncom roka 2024. V kontraste so slabými eurofondmi však prudko narástli príjmy z plánu obnovy, ktoré vzrástli až o 492 % na 520,6 mil. eur. Pozitívne k výsledku prispeli aj dividendy, medziročne o 123,5 mil. eur, resp. o 78,9 %.
Výdavky rástli rýchlejšie
Výdavky štátu dosiahli ku koncu novembra 28,58 mld. eur, čo je medziročne viac o 2,80 mld. eur, resp. o 10,9 %. Výdavková strana tak rástla citeľne rýchlejšie než príjmová, čo sa priamo premietlo do prehĺbenia deficitu. Z hľadiska štruktúry najviac rástli výdavky spojené s plánom obnovy. Štát na projekty obnovy minul medziročne o 1,15 mld. eur viac, teda o 252 %, pričom ďalších 98 mil. eur znamenali súvisiace výdavky na DPH.
Výrazný bol aj rast nákladov na obsluhu štátneho dlhu, a to o 331 mil. eur, resp. o 27,8 %. Z ďalších položiek rástli povinné odvody Slovenska do rozpočtu EÚ o 166 mil. eur a celkové ostatné výdavky rozpočtu, ktoré sa medziročne zvýšili takmer o 2 mld. eur. Naopak, transfer Sociálnej poisťovni sa medziročne znížil o 265 mil. eur. Eurofondové výdavky mimo plánu obnovy však klesli o 679 mil. eur, čo odzrkadľuje koniec starých programov a pomalší nábeh nových.
