Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnych rozpočtových cieľoch vlády na nasledujúce roky negatívne hodnotní najmä uvoľnenie plánovanej konsolidácie, príliš optimistické projekcie hospodárskeho rastu či nevyužitie pozitívnych faktorov na rýchlejšiu konsolidáciu.
Strednodobé rozpočtové ciele vlády na roky 2016 až 2018 potvrdzujú zámer pokračovať v smerovaní k vyrovnanému rozpočtu, na druhej strane však prinášajú aj viacero rizík. Konštatuje to v najnovšom materiáli Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Negatívne hodnotní najmä uvoľnenie cielených deficitov v rokoch 2016 a 2017 o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), optimistické odhady rastu ekonomiky či nevyužitie viacerých pozitívnych vplyvov na rýchlejšiu konsolidáciu.
Podľa rozpočtovej rady uvoľnenie rozpočtových cieľov na ďalšie roky oddiali návrat verejného dlhu pod 50 %, teda pod prvú hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy. „Doposiaľ predstavené opatrenia vlády neboli dostatočné, nakoľko dlh by sa mal v sankčných pásmach udržať až do roku 2018, čo je šesť rokov od prekročenia prvej hranice v roku 2012,“ uvádza sa v hodnotení rozpočtovej rady, ktorá zároveň upozorňuje, že v roku 2018 klesne hranica prvého pásma zo súčasných 50 % na 49 % HDP.
RRZ upozorňuje aj na skutočnosť, že makroekonomická báza postavená na jednotnej európskej metodike počíta s relatívne silným rastovým potenciálom najmä v pokrízovom období. Takýto vývoj je však podľa rozpočtovej rady veľmi ťažko zdôvodniteľný, čo priznáva aj rezort financií. „Podľa konzervatívnejších prepočtov sa približne vyrovnané štrukturálne saldo dosiahne až po roku 2017. Z tohto dôvodu vníma RRZ významné riziko, že cieľ fiškálneho kompaktu nebude v roku 2017 dosiahnutý,“ tvrdí rozpočtová rada.
Vláda mohla podľa rozpočtovej rady zároveň využiť viaceré pozitívne faktory na silnejšiu konsolidáciu. Spomína napríklad efektívnejší výber daní s pozitívnym dopadom až 1,2 % HDP v roku 2014, pokles nákladov na správu dlhu z dôvodu nízkych úrokových sadzieb o 0,4 % HDP a od roku 2012 nižšia sadzba do druhého piliera s celkovým vplyvom 0,7 % HDP ročne. „Napriek týmto pozitívam je aktuálny odhad deficitu zo strany Ministerstva financií SR na rok 2015 na úrovni roku 2013,“ píše rozpočtová rada.
RRZ okrem toho vníma v rozpočtových cieľoch aj relatívne vysoký objem rizík bez toho, aby boli naznačené spôsoby ich zmiernenia alebo odvrátenia, resp. kompenzácie inými opatreniami. „V horizonte rokov 2016 až 2018 RRZ identifikovala už v tejto fáze rozpočtového procesu nadhodnotené nedaňové príjmy, rizikom sú aj výdavky na zdravotnú starostlivosť a vplyvy nových opatrení prijatých v roku 2015,“ dodáva vo svojom hodnotení RRZ.
Podľa rozpočtových východísk má deficit verejných financií v budúcom roku dosiahnuť 1,9 % HDP. Navrhovaná konsolidácia je pritom miernejšia, ako sa navrhovala v rozpočte verejnej správy schválenom vlani v decembri. Budúcoročný deficit má byť oproti pôvodným plánom totiž vyšší o 0,5 percentuálneho bodu. Na tento rok je pritom rozpočtovaný deficit na úrovni 2,5 % výkonu ekonomiky.
Rezort financií zvoľňuje aj plánovanú konsolidáciu v roku 2017, kedy namiesto pôvodného schodku 0,4 % hrubého domáceho produktu vo východiskách počíta s deficitom 0,9 % hrubého domáceho produktu a cielený schodok na rok 2018 predstavuje 0,5 % výkonu ekonomiky. Kým podľa prepočtov ministerstva na dosiahnutie 1,9-percentného deficitu v budúcom roku nebudú potrebné žiadne dodatočné opatrenia, v ďalších dvoch rokoch si dosiahnutie cielených schodkov vyžiada 429,6 mil. eur v roku 2017, resp. 435,7 mil. eur v roku 2018.
