Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že približne polovica opatrení v konsolidačných balíčkoch vlády má negatívny vplyv na rast slovenskej ekonomiky. Hoci znižovanie rozpočtového deficitu je nevyhnutné, jeho štruktúra podľa analytikov často brzdí konkurencieschopnosť a motiváciu podnikov aj jednotlivcov.
Podľa RRZ znižovanie deficitu rozpočtu vo väčšom rozsahu má nevyhnutne negatívny vplyv aj na rast ekonomiky. Nie všetky úsporné opatrenia sú však rovnako škodlivé. V rámci medzinárodnej praxe sa rozlišujú zásahy, ktoré majú dlhodobo negatívny dopad, ako napríklad zvyšovanie daní a odvodov, a tie, ktoré majú len krátkodobejšie alebo miernejšie účinky.
Rizikové opatrenia
Najväčšie riziko pre ekonomický rast predstavujú opatrenia, ktoré zvyšujú zaťaženie práce a podnikania, znižujú investície či obmedzujú aktivitu v hospodárstve. RRZ upozorňuje, že zhoršenie motivácie pracovať, podnikať či investovať sa potom premieta do nižšieho dlhodobého rastu. Ide najmä o priame dane a odvody, ktoré zaťažujú produktívnu činnosť.
Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii, podľa analytika máme najrýchlejšie zadlžovanie sa od pandémie
Naopak, medzi menej škodlivé nástroje patria zmeny v nepriamych daniach, teda tých, ktoré sa viažu na spotrebu alebo majetok, prípadne zdaňujú tzv. negatívne externality, ako sú environmentálne záťaže. K pozitívnym krokom možno zaradiť aj úspory na prevádzke štátu či úpravy sociálnych výdavkov, pokiaľ sa zachová ich adresnosť.
Štruktúra konsolidačných balíkov
V praxi sa však podľa RRZ ukazuje, že vládne konsolidačné balíky sú štruktúrne nevyvážené. Až 49 percent všetkých opatrení má podľa Rady nepriaznivejší vplyv na ekonomiku. Tento nepomer je výsledkom najmä prvej vlny konsolidácie pre rok 2024, ktorá bola postavená na zvyšovaní priamych daní a odvodov. Tie tvorili až 56 percent z celkového dopadu. Medzi takéto kroky patrí napríklad zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov či opätovné zavedenie bankového odvodu.
Vládny balíček pomôže len kozmeticky, udržateľnosť sa podľa rozpočtovej rady zlepší iba nepatrne
Postupne sa však štruktúra balíkov mierne zlepšuje. V roku 2025 už tvorili menej škodlivé opatrenia 58 percent, najmä vďaka zmenám v DPH a úpravám daňového bonusu či rodičovského dôchodku. Medzi ekonomicky nepriaznivejšie opatrenia patrí podľa RRZ napríklad zavedenie dane z finančných transakcií alebo zvýšenie dane z príjmov pre najziskovejšie firmy.
Najnovší balík pre rok 2026 zostáva približne vyrovnaný, 51 percent opatrení má podľa analytikov viac škodlivý dopad, najmä v podobe vyšších odvodov pre zamestnancov a SZČO či obmedzenia štátnych investícií. Zvyšná časť obsahuje menej zaťažujúce úspory, napríklad v bežných výdavkoch rozpočtu alebo v úpravách DPH.
