Slovenské hospodárstvo bude v tomto roku rásť výrazne pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Potvrdzuje to aj aktuálna makroekonomická predikcia ministerstva financií, podľa ktorej hrubý domáci produkt Slovenska v tomto roku stúpne o 2,4 %. Analytici rezortu financií tak svoj predchádzajúci odhad hospodárskeho rastu na tento rok z júna zrevidovali smerom nadol až o 1,1 %. Rovnako znížili odhad budúcoročného rastu o 1,1 percentuálneho bodu na 2,3 %. V ďalších rokoch by mala ekonomika mierne zrýchliť na 2,8 % v roku 2021 a 2,7 % v roku 2022. Tento vývoj negatívne ovplyvní aj výber daní. V akom rozsahu však ukáže až daňová prognóza očakávaná v nasledujúcich dňoch.
Podľa analytikov rezortu financií je za tohtoročným spomalením slovenského hospodárstva slabnúci hospodársky výkon v eurozóne. „Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premieta do slovenského exportu, ktorý už zaznamenal výpadok v druhom kvartáli. Ekonomický výkon klesá predovšetkým v Nemecku,“ uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Tohtoročný rast bude podľa rezortu nižší aj pre výrazné spomalenie spotreby domácností v prvom štvrťroku, zvyšok roka sa bude spotreba vyvíjať v súlade s pomalým výkonom ekonomiky. Investície v prvom polroku ťahal najmä súkromný sektor, v druhom polroku prognóza predpokladá zlepšenie vývoja investícií vo verejnom sektore. Celková vládna spotreba stúpa najmä kvôli zvyšovaniu kompenzácií zamestnancov vo verejnom sektore.
Export by sa mal mierne oživiť
Spomalenie ekonomiky bude podľa aktuálnej prognózy pokračovať aj v roku 2020, hoci z pohľadu štruktúry sa má mierne oživiť export aj vďaka vplyvom automobilky Jaguar Land Rover. Spotreba domácností by sa podľa analytikov ministerstva mala vyvíjať v súlade s nižším disponibilným dôchodkom, vládna spotreba bude zase korigovať predchádzajúci silný rok. V ďalších rokoch sa očakáva opätovné oživenie ekonomiky, ktorá stúpne mierne nad svoj potenciál. „Export porastie rýchlejšie ako zahraničný dopyt vďaka pozitívnemu príspevku Jaguar Land Rover. S blížiacim sa záverom tretieho programového obdobia čerpania eurofondov budú zrýchľovať celkové investície aj vládna spotreba. Spotreba domácností zrýchli aj vďaka znižovaniu vysokej miery úspor,“ očakávajú analytici rezortu financií.
Riziká tejto prognózy sú pritom prevažne negatívne. Čísla môže podľa analytikov ešte zhoršiť výraznejšie spomalenie ekonomiky eurozóny, pretrvávanie obchodných sporov či tvrdý brexit. V domácom prostredí je negatívnym rizikom silnejšia reakcia trhu práce na spomalenie ekonomiky, čo môže zasiahnuť hlavne súkromnú spotrebu.
Rast zamestnanosti sa spomalí
Zamestnanosť by však podľa aktuálnych prognóz mala pokračovať v raste, hoci jej dynamika sa výrazne spomalí. V tomto roku by mala stúpnuť o 1,1 %, vytvoriť by sa malo 30 tisíc nových pracovných miest. V ďalších rokoch sa však už očakáva rast iba okolo 0,2 %. Miera nezamestnanosti dosiahne podľa odhadov v tomto roku historické minimum na úrovni 5,8 %. Vo zvyšku prognózovaného obdobia by mala stagnovať.
Napriek horším vyhliadkam hospodárstva by sa však mal udržať solídny rast nominálnych miezd. V tomto roku dokonca na úrovni 7,4 %, čo by bol najvyšší rast od krízy. Môže za to aj silný rast miezd vo verejnom sektore, kde sa očakáva medziročný rast miezd až o 12 %. V ďalších rokoch by mali nominálne mzdy rásť zhruba 5-percentným tempom. Reálne mzdy by sa tak v tomto roku mali zvýšiť o 4,8 %, v ďalších rokoch o necelé 3 %. Rast cien sa v tomto roku očakáva na úrovni 2,5 %, následne by mala inflácia spomaliť na 2,1 % v roku 2020 a v nasledujúcich dvoch rokoch postupne zrýchľovať vždy o jeden percentuálny bod.
