Návrh, ktorým chce ministerstvo financií zaviesť pre banky povinnosť poskytovať údaje o transakciách na účtoch právnických osôb a podnikateľov, žiadajú okrem bankovej asociácie a podnikateľov stiahnuť aj zamestnávatelia. Na výrazný zásah do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva upozorňujú aj právnici.
Ministerstvo financií dostalo k návrhu novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu v rámci pripomienkového konania spolu až 170 pripomienok, z toho 70 zásadných. Štát ním chce okrem iného zaviesť povinnosť pre banky poskytovať ministerstvu financií a finančnej správe informácie o všetkých transakciách právnických osôb a podnikateľov na ich bankových účtoch. Tento návrh pritom odmietajú zástupcovia bánk, podnikateľov aj zamestnávatelia.
Bankové tajomstvo môže byť ohrozené
Už skôr sa za stiahnutie tohto návrhu vyslovili Slovenská banková asociácia, Klub 500 či Slovenská obchodná a priemyselná komora. Rovnako žiada návrh stiahnuť v zásadnej pripomienke aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Navrhovaná úprava totiž podľa zamestnávateľov výrazne podkopáva inštitút bankového tajomstva a zásadným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd fyzických osôb. Upozorňujú na to, že táto povinnosť by sa podľa návrhu netýkala len podnikateľských subjektov, ale všetkých právnických osôb vrátane občianskych združení či nadácií.
Takáto „superdatabáza“, ktorú by štát dostal do rúk, by pritom podľa RÚZ zvyšovala riziko zneužitia uchovávaných údajov. O to viac, že banky by v podstate museli duplikovať svoje databázy, čím sa znižuje možnosť objektívneho odhalenia miesta a príčin prípadných únikov informácií. „To môže viesť k ohrozovaniu reputačného rizika bánk a znižovaniu dôvery v celý finančný sektor. Uvedené môže viesť k tomu, že podnikatelia a právnické osoby, ktoré budú môcť v maximálnej miere presmerujú svoje finančné toky mimo SR,“ uvádza v odôvodnení svojej pripomienky RÚZ.
Hrozí únik informácií ?
Návrh nepovažujú za rozumný ani niektorí právnici. Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes tvrdí, že po prijatí tejto zmeny môže prísť výrazný zásah do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva. Upozorňuje, že už v súčasnosti majú finančná správa, orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy možnosť získať v odôvodnených prípadoch prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu. Ministerstvo financií by podľa Martáka malo dôkladne zvážiť aj riziká spojené s únikom takýchto citlivých informácií v plošnom meradle.
Štát by tak mal podľa Martáka svoj návrh ešte prehodnotiť. „Dúfame, že v rámci avizovaných rokovaní ministerstvo prehodnotí svoj postoj v tejto oblasti a zameria svoju pozornosť na úpravu legislatívy iným efektívnejším a menej rizikovým smerom,“ dodal.
Čítajte aj:
Nezamestnanosť v eurozóne klesla na najnižšiu úroveň od roku 2008, najviac ľudí bez práce má Grécko
Formulácia novej povinnosti pre banky je pritom v návrhu novely pomerne jednoduchá. V podstate hovorí o tom, že banky sú povinné elektronicky raz ročne poskytovať na základe písomnej žiadosti ministerstvu financií a finančnej správe údaje o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Štátu by tak museli banky posielať údaje o právnických osobách a živnostníkoch, ako sú obchodné meno, číslo účtu, dátum založenia či zrušenia účtu vrátane všetkých operácií vykonaných na účte s identifikačnými údajmi platieb, dátumom a časom realizácie.
Ďalšie zásadné pripomienky k návrhu novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa týkali ostatných oblastí, ktorých sa dotýka. Okrem iného príspevkov finančných agentov, ochrany osobných údajov či plánovaných zmien v rozhodcovskom konaní na finančnom trhu. Pripomienkové konanie k návrhu novely skončilo v utorok 31. júla. Momentálne ministerstvo financií vznesené pripomienky vyhodnocuje.
