Priemerný dlh slovenských domácností sa mierne znížil, stúpol však počet seniorov s dlhmi po splatnosti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dôchodok, penzia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Zadlženosť slovenských domácností klesá. Vlani sa priemerný dlh po splatnosti oproti predchádzajúcim rokom mierne znížil a je na rovnakej úrovni ako v roku 2020. Takisto klesli priemerné záväzky po splatnosti na 2 500 eur.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy po splatnosti skôr muži, ktorí majú aj vyššie záväzky.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti Kruk, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných inštitúcií a korporátnych zákazníkov.

Vedie Košický kraj

Najviac Slovákov s dlhmi po splatnosti pochádza z Košického kraja, ide takmer o 19 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2 200 eur.

Nasleduje Prešovský kraj so 17 % dlžníkov a priemerným dlhom 2 300 eur a Banskobystrický kraj so 16 % dlžníkov a priemernou výškou záväzkov 2 400 eur.

Najvyšší priemerný dlh po splatnosti z celého Slovenska majú dlžníci z Bratislavského kraja, a to približne 3 400 eur.

Najnižšie zastúpenie dlžníkov so záväzkami po lehote splatnosti v rámci celého Slovenska vykazuje Žilinský a Trenčiansky kraj, zhodne necelých 8 %.

Tlak na rodinné rozpočty trvá

Ako výsledky analýzy komentuje generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, zníženie inflácie spojené s upokojením situácie na energetických trhoch mierne uľavilo slovenským domácnostiam. No tlak na rodinné rozpočty aj tak pretrváva.

„Slováci reagujú na uplynulé nepriaznivé ekonomické obdobie a učia sa aktívne pracovať s rozpočtom, vytvárajú si finančné rezervy a v zložitej finančnej situácii hľadajú nové zdroje príjmov. Pasivita v prípade neschopnosti splácať záväzky môže mať katastrofálne následky a viesť k exekúcii, preto je často kľúčová komunikácia s veriteľmi a hľadanie spoločného riešenia, ako sa z dlhov dostať,“ podotýka Palendalová.

Slováci majú finančné záväzky po lehote splatnosti najmä v produktívnom veku. Takmer 25 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 54 rokov. Ich priemerný dlh dosahuje viac ako 2 700 eur.

Iba 4 % dlžníkov s priemerným dlhom približne 700 eur patria do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 13 % dlžníkov je starších ako 65 rokov a priemerne dlžia viac ako 2 000 eur. Počet dlžníkov s dlhmi po splatnosti v seniorskom veku medziročne vzrástol z 8 % na 13 %.

Seniori sú veľmi zraniteľní

Seniori sú podľa Palendalovej veľmi zraniteľnou skupinou, ktorá je vystavená zvýšenému riziku problémov so splácaním dlhov a prípadne aj exekúcií.

„Ich príjem sa s odchodom do dôchodku znížil a často zápasia s nedostatočnou finančnou gramotnosťou, preto bývajú ľahkým terčom nečestných obchodných praktík. Výnimkou nie sú ani pôžičky kvôli deťom a následné prekvapenie, keď deti svoje záväzky nesplácajú,“ dodáva Palendalová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jaroslava Palendalová
Firmy a inštitúcie Kruk