Postup bánk, ktoré koncom minulého týždňa podnikli právne kroky na preskúmanie bankového odvodu, je podľa advokátov oprávnený. „Bankový odvod v súčasnej podobe predstavuje nesystémové opatrenie, ktoré je zrejme v rozpore s viacerými slovenskými ústavnými princípmi a právom EÚ,“ povedal pre agentúru SITA Banking & Finance Senior Counsel z advokátskej kancelárie Ružička and Partners Ján Hanko. Ako doplnil Managing partner z advokátskej kancelárie Relevans Alexander Kadela, v prípade žaloby pre uhradené bankové odvody sú šance bánk na úspech reálne.
Bankový odvod je podľa Kadelu v rozpore s pravidlami jednotného trhu EÚ a ďalšími záväzkami vyplývajúcimi zo zmlúv únie, ktorými je Slovensko viazané. „V prípade porušenia takýchto záväzkov sa porušujúci štát nemôže brániť tým, že povinnosť platiť odvod je ustanovená priamo zákonom. Záväzky zo zmlúv únie sú totiž prioritné a majú prednosť pred našou legislatívou,“ povedal pre agentúru SITA Kadela.
Ak sa záväzky vyplývajúce z únijných zmlúv porušili, banky sa môžu domáhať náhrady spôsobenej škody. Tá im vznikla podľa Kadelu de facto tým, že platili bankový odvod. „Banky budú celkom isto tiež tvrdiť, že zavedenie bankového odvodu je v rozpore s našou ústavou, nakoľko porušuje princíp právnej istoty a právo na ochranu majetku. Štát zasiahol bankovým odvodom do podnikania bánk nepredvídateľným spôsobom. Zásadný problém z hľadiska ústavnosti vidím aj v tom, že banky majú povinnosť platiť odvod aj vtedy, ak nedosiahnu žiadny zisk,“ hovorí Kadela. Hanko ako príklad uviedol tiež princíp právnej istoty, ochranu legitímnych očakávaní a zákaz diskriminácie.
Takéto spory bývajú náročné
Slovenská banková asociácia v pondelok informovala, že koncom minulého týždňa podala podnet Generálnemu prokurátorovi SR k podaniu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR. Taktiež podala sťažnosť proti porušovaniu práva EÚ zo strany členského štátu na Európsku komisiu. „To, že sa banky bránia, je pre mňa pochopiteľným krokom, ku ktorému pristúpili potom, čo sa odvod namiesto jeho zrušenia dvojnásobne zvýšil. Platí však, že takéto spory sú náročné a často aj veľmi dlhé. Navyše v sporoch nie je nikdy isté, ako dopadnú,“ uviedol Kadela.
Hanko si myslí, že môže byť pomerne procesne a časovo náročné dosiahnuť preskúmanie bankového odvodu Ústavným súdom SR. „Preto by sme v tejto veci očakávali skôr zásah Európskej komisie. Na druhej strane by sme určite uvítali, keby Ústavný súd SR dostal možnosť vyjadriť svoj názor v tejto veci, keďže podobné osobitné odvody už boli zavedené vo viacerých odvetviach a ich ústavnosť bola vždy sporná,“ dodal Hanko.
Banky platia od tohto roka na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Zároveň sa platnosť odvodu rozšírila aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť. Banky majú povinnosť zaplatiť odvod v štyroch štvrťročných splátkach vždy k 25. dňu daného kalendárneho štvrťroka. Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň.
