Slovenskí zamestnanci si v druhom štvrťroku citeľne polepšili. Priemerná nominálna mesačná mzda podľa dát Štatistického úradu SR dosiahla 1 654 eur. Je to o 134 eur viac ako pred rokom a znamená to medziročný rast o 8,8 %.
Takéto tempo je podľa úradu najvyššie za posledných päť kvartálov a ukazuje, že rast zárobkov dokázal predbehnúť aj vyššiu infláciu. Reálne mzdy, teda očistené o cenový vývoj, vzrástli o 4,5 %, čo predstavuje citeľné zlepšenie životnej úrovne.
Najväčší skok nastal vo vodohospodárstve
Rast bol plošný, vyššie mzdy zaznamenalo všetkých 19 odvetví hospodárstva. V takmer polovici z nich sa nominálne zvýšenie pohybovalo nad 10 %. Najväčší skok nastal vo vodohospodárstve, kde zárobky vyskočili o viac ako 16 %.
Mzdy rastú, ale nie všade. V ktorých odvetviach zarobíte viac a kde vám peniaze reálne ubúdajú?
O vyše 8 % si reálne polepšili aj zamestnanci v zdravotníctve, školstve či energetike. V prípade učiteľov, ako aj pracovníkov vo verejnej a štátnej správe, sa na raste podieľali aj jednorazové odmeny zo strany štátu.
Najväčšie zamestnávateľské sektory, teda priemysel a obchod, rástli miernejším tempom ako celkové hospodárstvo. V priemysle dosiahla priemerná mzda 1 791 eur, čo je medziročný nárast o 8,3 %, reálne o 4 %. V obchode mzdy stúpli o 8 % na 1 535 eur, pričom reálny rast predstavoval 3,7 %.
Rozdiely medzi regiónmi a odvetviami pretrvávajú
Platové rozdiely medzi odvetviami však zostávajú výrazné. Najviac, nad 2 600 eur mesačne, zarábajú zamestnanci vo finančníctve, poisťovníctve či informačných technológiách. Na opačnom konci rebríčka sú pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách, ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur a ich priemerný zárobok bol len 950 eur.
Minimálna mzda stúpne o takmer 100 eur, Slovensko zaznamená historicky doposiaľ najvyšší nárast
Rozdiely sú výrazné aj medzi regiónmi. Bratislavský kraj si udržal prvenstvo s priemernou mzdou 1 960 eur, kým v Prešovskom kraji nedosiahla ani 1 300 eur. Najvyšší medziročný rast zaznamenal Košický kraj, kde mzdy stúpli o 13,3 % a reálne o 8,8 %. V Bratislave bol rast najmiernejší, keď reálne mzdy vzrástli len o 2,6 %.
Za celý prvý polrok dosiahla priemerná mzda 1 586 eur, čo je medziročne o 6,9 % viac. Reálne tak zárobky vzrástli o 2,8 %. Ukazuje sa, že rast miezd na Slovensku sa vrátil na dynamickejšiu trajektóriu, aj keď rozdiely medzi regiónmi a odvetviami pretrvávajú.
Podpora napätého trhu
„Rast miezd v druhom štvrťroku výdatne podporili jednorazové odmeny vo verejnom sektore, ale pravdepodobne i vyššie odmeny v časti súkromného sektora,“ vysvetlil analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák. Podľa neho možno v druhej polovici roka očakávať spomalenie rastu na úroveň okolo 5 až 6 %.
Mzdy však bude stále podporovať napätý trh práce a plošné zvýšenie platov v školstve o sedem percent od septembra. V budúcom roku by rast miezd mohlo priživovať aj zrýchlenie inflácie a prudké zvýšenie minimálnej mzdy o 12,1 %.
Naopak, konsolidácia verejných financií a vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora môžu podľa Koršňáka vytvárať tlak na spomalenie rastu miezd mimo školstva. Analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák pripomína, že mimoriadne silný nárast miezd potiahla jednorazová odmena zamestnancov verejnej správy vo výške 800 eur, vyplatená k májovej mzde.
Významná úloha v podobe konsolidácie
„Priemerný rast nominálnych miezd v tomto roku tak bude o niečo silnejší než sme predpokladali, môže sa dostať na úroveň šiestich percent,“ uviedol Horňák. V budúcom roku však očakáva spomalenie na približne päť percent. Reálne mzdy by pritom mali ďalej mierne rásť, no firmy budú pod čoraz väčším tlakom zvyšovať produktivitu.
Obaja analytici sa zhodujú, že konsolidácia verejných financií bude zohrávať významnú úlohu aj na trhu práce. Nové daňové opatrenia a vyššie odvodové zaťaženie totiž firmám zväzujú ruky a obmedzujú priestor na zvyšovanie platov či investície.
Zamestnanosť klesla prvýkrát po necelých dvoch rokoch, pracujúcich ubudlo vo výrobe aj v službách
Podľa Horňáka by sa priemerná mzda mohla v tomto roku ustáliť na úrovni 1 620 eur a v roku 2026 prekročiť hranicu 1 700 eur. Slovensko sa však postupne zbavuje svojej doterajšej výhody nižších mzdových nákladov.
„Činnosti s vyššou pridanou hodnotou budú kľúčové pre zachovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky, ale aj pre ďalší potenciál citeľnejšieho nárastu platov,“ dodal Horňák.
