Patríme k investične konzervatívnym národom, ukladanie bohatstva do nehnuteľností je tradíciou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
nehnuteľnosť, sporenie Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Nakoľko väčšinu finančného majetku držia Slováci v hotovosti a bezpečných vkladoch v bankách, patria tak medzi investične konzervatívne národy.

„Hoci môžeme povedať, že za dvadsaťdva rokov narástol náš celkový finančný majetok po zohľadnení inflácie zhruba trojnásobne, naše skutočné bohatstvo leží v nehnuteľnostiach. Zväčša však v tých istých, v ktorých aj bývame,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Národná tradícia

Ukladanie bohatstva do nehnuteľností predstavuje podľa analytika akúsi našu národnú tradíciu a symbol úspechu. Aj pre túto črtu v kombinácií s lacným úvermi na bývanie sme ako jediná krajina z EÚ-27 v pomere zadlženia obyvateľov voči vkladom v ostatných piatich rokoch rástli.

Slováci tak dnes majú podľa analytika viac dlhov ako vkladov v bankách. V hotovosti a na bankových vkladoch majú ľudia na Slovensku tretí najvyšší pomer celkového finančného majetku, pričom takáto forma finančných aktív tvorí u nás až 52 %. Zvyšok prostriedkov máme takmer zhodne rozložené medzi investičné produkty a poistné, resp. penzijné riešenia.

Trojnásobný nárast majetku

Podľa údajov Eurostatu mali Slováci v roku 2022 celkový finančný majetok v objeme 102 miliárd eur. V roku 2000 bol finančný majetok Slovákov necelých 18 miliárd eur.

„Po zohľadnení inflácie môžeme povedať, že za dvadsaťdva rokov narástol náš celkový finančný majetok zhruba 3-násobne,“ skonštatoval Kočiš. V hotovosti a na účtoch sme v minulom roku držali skoro 51 mld. eur, pričom pokles o 3,3 mld. eur v porovnaní s rokom 2021 súvisí s dobiehaním zameškanej pandemickej spotreby a tiež so zvýšenými nákladmi, ktoré so sebou priniesla zvýšená úroveň inflácie v ostatných mesiacoch.

Väčšinu bohatstva tvoria domy

Podstatná väčšina celkového bohatstva slovenských domácností je uložená v domoch a v bytoch. Podľa dát Eurostatu vlastníme 93 % nehnuteľností, v ktorých bývame, čo je po Rumunsku najvyššia hodnota v . Dopyt po vlastnom bývaní v ostatných rokoch podľa analytika výrazne prevyšoval ponuku, čo tlačilo na ceny a bývanie sa tak stalo menej dostupné.

Hoci ceny nehnuteľnosti v treťom kvartáli podľa dát NBS od svojho vrcholu klesli o viac ako 11 %, aktuálne náročné makroekonomické prostredie a zvýšené ceny materiálov v kombinácií s vyššou cenou práce a rastúcou cenou úverov na bývanie bude ďalšiu výstavbu nových bytov podľa Kočiša naďalej brzdiť.

Nemusí to byť byť výhodné

Vysoká úroveň vlastnenia nehnuteľnosti nemusí byť podľa analytika ideálny stav. Znižuje totiž mobilitu pracovnej sily. To znamená, že obyvatelia sú menej ochotní sťahovať sa za lepšou prácou a potenciálne prosperujúcejšou budúcnosťou.

„Rozvinutejší trh nájomného bývania by Slovensku pomohol. Tu však zatiaľ nemožno čakať zásadné zmeny,“ myslí si Kočiš.

Dopyt po vlastnom bývaní a rekordne nízke úrokové sadzby v posledných rokoch prispeli k tomu, že celkový objem dlhu slovenských domácností dnes prevyšuje celkový objem ich úspor v bankách. V časovom hodnotení sa Slovensko ako jediná krajina EÚ nachádza v pozícií, že za ostatných päť rokov úroveň zadlženia domácností rástla a zároveň k polroku 2023 úvery domácnosti prevyšovali vklady v pomere 112 %.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián Kočiš
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaEurostatNBS Národná banka SlovenskaSlovenská sporiteľňa