Pandémia na pracovný trh nepriniesla len prácu z domu či menej pracovných ciest, ale donútila niektorých zamestnancov k tomu, aby zmenili kvalifikáciu alebo si aspoň doplnili vzdelanie.
Po období historicky najnižšej nezamestnanosti v roku 2019 totiž mnoho z nich v roku 2020 stratilo prácu a istotu, že si ju pomerne rýchlo nájdu v tom istom odbore, v ktorom doteraz pracovali.
Za istotou cez vzdelanie
Týkalo sa to predovšetkým pracovníkov z gastra a cestovného ruchu, ale do svojho pôvodného zamestnania sa nevrátili napríklad aj mnohí taxikári. Rozhodli sa pre povolanie, ktoré budú môcť vykonávať aj v prípade zhoršenia pandemickej situácie.
„Mnoho prieskumov a analýz dokazujú, že počas pandémie stúpol u ľudí záujem o istoty,“ potvrdila pre portál voFinanciách Nikola Richterová, PR manažérka spoločnosti Profesia.
Aj po pandémii chýbajú na trhu práce zamestnanci. Z pohovorov ľudí diskvalifikujú zväčša dve veci
Pre ich dosiahnutie sa preto rozhodli mnohí pracovníci vzdelávať, k čomu využili rekvalifikačné alebo kompetenčné kurzy, ktoré im preplatil úrad práce. Podľa údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlani absolvovalo kurzy 5 913 ľudí.
Oproti roku 2019 ide síce o mierny pokles, no podľa hovorkyne ústredia Marianny Šebovej to spôsobili obmedzené možnosti vzdelávania počas pandémie. Vlaňajší absolventi týchto kurzov však mali vyššiu úspešnosť na pracovnom trhu.
Účastníci kurzov to mysleli so zmenou povolania vážne
Do polroka od absolvovania kurzu si našlo prácu celkovo až 44,44 percent z nich. Oproti roku 2019 je to o 12,25 percenta viac ľudí, ktorí absolvovali kompetenčné kurzy a o 4,21 percenta viac ľudí ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy.
Platy v hotelierstve a gastro sektore výrazne rastú, mnohí zamestnanci sa však vrátiť nechcú
Podľa HR odborníčky Renáty Máčaiovej nol nárast úspešnosti spôsobený tým, že sa nejednalo o dlhodobo nezamestnaných ľudí, ale o uchádzačov, ktorí prišli o prácu počas pandémie a mali silnú motiváciu sa na trh práce vrátiť.
Podľa štatistík ústredia im k tomu dopomohlo absolvovanie opatrovateľských či účtovníckych kurzov, o ktoré mali uchádzači pri rekvalifikácií najväčší záujem. Pri kompetenčných kurzoch ľudia najviac absolvovali počítačové a jazykové kurzy, ktoré úrady práce preplácali.
Samoplatcovia nie sú výnimkou
Vzdelávať sa však rozhodli aj ľudia, ktorí neboli evidovaní na úrade práce a do svojho vzdelávania preto sami investovali.
Portálu voFinanciách to potvrdil Marek Horňanský zo vzdelávacieho IPP Inštitútu: „Áno, počas pandémie, tento a minulý rok ľudia prejavovali záujem o rekvalifikačné kurzy“.
Okrem spomínaného ošetrovateľstva či IT kurzov si tak ľudia boli ochotní priplatiť aj za doplnenie vzdelania v oblasti psychológie, manažmentu, komunikácie a obchodných zručností.
Slovenská ekonomika sa vyvíja dobre, do konca roka by sa mohla dostať na predkrízovú úroveň
Ceny takýchto kurzov sa pritom pohybujú v priemere od 145 eur a vyššie. Ich výhodou je však možnosť online výučby, ktorá je u mnohých spoločností samozrejmosťou.
Dôvodom takejto investície do vzdelania bola podľa Máčaiovej vyššia konkurencia na trhu, ktorú vyvolala pandémia. Odliv pracovníkov z jednej skupiny pracovných miest do druhej spôsobil v niektorých odvetviach aj stopercentný nárast záujmu o prácu.
„Na jeden post sa mi hlásilo aj 60 uchádzačov,“ uviedla HR odborníčka, podľa ktorej táto zmena situácie na pracovnom trhu motivovala ľudí k zvýšeniu kvalifikácie, aj za cenu toho, že si ju sami zaplatia.
Ľudia budú v učení pokračovať
Záujem o rekvalifikáciu alebo doplnenie vzdelania môže ďalej narastať. „Je možné predpokladať zvýšenie záujmu zo strany uchádzačov o zamestnanie, keď sa situácia stabilizuje,“ uviedla Šebová.
Už za prvý polrok 2021 totiž úrady práce zaznamenali 3 240 žiadostí o poskytnutie rekvalifikačných alebo kompetenčných kurzov, pričom hovorkyňa potvrdila, že úrady zvládnu vybavovať žiadosti aj v prípade ich ďalšieho nárastu.
Podobne sa vyjadril aj Horňanský, podľa ktorého je spoločnosť na takéto situácie pripravená, napríklad aj formou náboru nových lektorov.
Ako si vybrať kurz?
Záujemcovia o rekvalifikáciu sa tak nemusia obávať, že sa naň z kapacitných dôvodov nedostanú. Výber kurzu by si však mali podľa Máčaiovej dobre premyslieť. „Navrhujem si pred rozhodnutím urobiť prieskum trhu,“ poradila HR odborníčka.
V rámci neho by si ľudia mali zistiť, aký veľký je záujem firiem o povolanie, ktoré by chceli do budúcna vykonávať. Takisto je dobré zistiť si, aké požiadavky sa k danej práci vzťahujú. Napríklad cez inzeráty na pracovných portáloch, kde firmy často uvádzajú.
Zamestnanci si za ťažkú prácu zaslúžia adekvátnu mzdu, europoslanci začali diskusiu o novej smernici
„Ak sa rekvalifikujem v nejakej oblasti a potom zistím, že zamestnávatelia nevyhnutne požadujú aj znalosť napríklad cudzieho jazyka, bude to vyžadovať ďalšie štúdium, aby som bol na danej pozícií zamestnateľný,“ upozornila Máčaiová.
Pri rekvalifikácií je tiež ideálne ťažiť z predchádzajúcich skúseností alebo zručností, ktoré sú prenosné medzi jednotlivými povolaniami. Najčastejšie sa jedná o komunikatívnosť, schopnosť riešiť problémy či zvládať stres alebo organizovať si povinnosti.
Na záver by si človek mal zvážiť aj to, aké bude mať v novej práce možnosti kariérneho rastu, platobné podmienky a nakoľko sa zaujímajú o danú pozíciu zamestnávatelia v meste, v ktorom žije.
V opačnom prípade sa môže stať, že sa bude musieť za prácou sťahovať. Zmena regiónu alebo zmena kvalifikácie sú podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti posledné dve možnosti, ktoré môžu dlhodobo nezamestnaným pomôcť nájsť si prácu.
