Slovensko sa v najbližších rokoch ocitne na hranici historického maxima v oblasti zdaňovania aj verejných výdavkov. Podľa aktuálnych odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosiahne v roku 2026 podiel príjmov na HDP 45,2 %, čo bude najvyššia hodnota v dejinách samostatnej SR.
Nebude to však stačiť
Ani tento rekord však nebude stačiť na pokrytie rastúcich nákladov štátu. Rozpočtový deficit má totiž podľa rady prekročiť hranicu 4 % HDP a celkové výdavky sa vyšplhajú k úrovni 50 % HDP, najvyššie za posledných 25 rokov.
Výdavky štátu sa od roku 2007 zvýšili o viac než 13 % HDP. Takmer polovicu tohto nárastu tvoria sociálne transfery, predovšetkým dôchodky a rodinné dávky, zatiaľ čo investície sa podieľali len približne jednou pätinou.
Ferenčák hrozí vláde, bez zásadných zmien konsolidáciu v parlamente nepodporí
RRZ upozorňuje, že kľúčovým problémom je rigidita verejných výdavkov. Ich slabá schopnosť prispôsobovať sa vývoju ekonomiky. Príjmy prirodzene reagujú na rast alebo pokles hospodárskeho výkonu, no výdavky pre svoju neflexibilitu klesať nedokážu. To znamená, že v čase kríz ich váha voči HDP skokovo rastie a po kríze zostávajú na trvalo vyšších úrovniach.
Slovensko nedokázalo redukovať výdavky
Konsolidačné úsilie tak zlyháva. Podľa rady Slovensko v obdobiach priaznivého rastu nedokázalo výdavky redukovať, práve naopak. Prijímali sa nové opatrenia a rozdávali dodatočné výdavky.
„Ide o nesprávnu proticyklickú stratégiu, keď sa vlády v dobrých časoch rozhodnú podeliť s ľuďmi namiesto toho, aby pripravili štát na horšie obdobia,“ upozorňuje RRZ. Výsledkom je opakované zvyšovanie daňových sadzieb ako najjednoduchšia cesta k znižovaniu deficitu, pričom systémové riešenia ostávajú bokom.
Zamestnávatelia vyzývajú vládu na prehodnotenie konsolidačných opatrení, ohrozujú podnikateľov aj ekonomiku
Najnovší konsolidačný balík síce podľa rady prinesie rekordné daňové príjmy, no bez dôsledného znižovania výdavkov a zmeny prístupu k hospodáreniu hrozí, že Slovensko zostane v začarovanom kruhu. Vysoké deficity, vysoké dane a stále rastúce výdavky. Ako pripomína RRZ, motor ekonomiky v podobe verejných financií sa bez zásadných reforiem môže stať brzdou rastu aj stability.
