Čochvíľa to bude roka, čo podnikatelia tvrdo prvýkrát pocítili dopady celosvetovej pandémie koronavírusu. Niektorí museli zrušiť či pozastaviť svoju činnosť, mnohé prevádzky sú – momentálne najmä z nariadenia vlády – stále zatvorené a prichádzajú o tržby.
Štát sa im snaží pomáhať rôznymi dotáciami. Napriek tomu, že pomocnú ruku podal už počas prvej vlny pandémie, podnikatelia majú stále viacero výhrad. Sťažujú sa najmä na komplikovaný systém pomoci či nízky objem vyčlenených prostriedkov.
„Kompenzácie boli nedostatočné“
Väčšina podnikateľov sa podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR ešte nespamätala z prvej či druhej vlny pandémie a majú vyčerpané finančné rezervy. Prepúšťajú zamestnancov, prípadne skracujú úväzky kvôli zníženiu finančných nákladov.
„Mnohé firmy sa prepadli do červených čísiel. Veľa z nich funguje v krízovom režime. Kompenzačné opatrenia zo strany štátu boli doteraz, žiaľ, absolútne nedostatočné, mnohé prevádzky doteraz bojujú o svoje prežitie,“ tvrdí Miriam Filová z asociácie.
Nálada slovenských firiem stagnuje na historickom minime
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová dopĺňa, že od štátu prichádza „veľmi nízka podpora v porovnaní s ostatnými krajinami“.
Ministerstva sa bránia. Ako prvé pomoc vlani v apríli spustilo ministerstvo práce na podporu udržania pracovných miest, ako aj živnostníkov. „Prvá pomoc má výsledky, žiadateľom už odišlo takmer 823 miliónov eur,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Veronika Pazičová. Doplnila, že aktuálne percento úhrady časti mzdových nákladov vo výške 80 % z celkovej ceny práce je aktuálne na najvyššej možnej výške, ktorú povoľuje Európska komisia (EK).
Ďalších takmer sedem miliónov podľa nej ministerstvo poskytlo segmentu nedotovanej autobusovej dopravy a najbližšie týždne má spustiť ďalšie výzvy, 10 miliónov eur išlo spoločnostiam z oblasti športu. „V súčasnosti môžu tiež žiadať o kompenzácie spoločnosti v segmente kultúry a kreatívneho priemyslu,“ uvádza hovorkyňa.
Ministerstvo dopravy odosiela na kompenzáciu výpadku príjmov v cestovnom ruchu milióny eur
Ministerstvo dopravy zase pripravilo schému pomoci cestovnému ruchu v hodnote 100 miliónov eur. Z nich do 12. januára poslali podnikom na účty 11,4 milióna eur. Limit čerpania je stanovený na 200-tisíc eur na žiadateľa. „Máme pripravenú aj veľkú schému pomoci, kde limit na prevádzku bude až do troch miliónov eur, v tomto prípade ešte čakáme na overenie EK,“ doplnil hovorca rezortu Ivan Rudolf.
Ministerstvo hospodárstva vyčlenilo 200 miliónov eur na preplatenie časti nájomného podnikom.
Množstvo výnimiek a obmedzení
AZZZ však upozorňuje, že finančná výpomoc zo strany štátu je zdĺhavá a systém pomoci je stále relatívne komplikovaný, s množstvom výnimiek a obmedzení, ktoré ho robia neprehľadným.
Rezort hospodárstva reaguje, že sa snažia prispieť ku skvalitneniu podnikateľského prostredia aj balíkmi opatrení tzv. podnikateľského kilečka. Cieľom 100 opatrení prvého kilečka bolo hlavne odstránenie byrokracie.
Kilečko 2 obsahuje 469 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia, o ktorých v súčasnosti rezort rokuje s ostatnými ministerstvami. „Do praxe by sa mohli dostať už v priebehu tohto roka. Návrhy sme vybrali z viac ako 2 500 podnetov, ktoré posielala verejnosť a samotní podnikatelia,“ doplnila hovorkyňa Katarína Matejková.
Richard Sulík: Slovensko má šancu získať veľkého investora
Katarína Remiaš z platformy Stále máme chuť, ktorá zastrešuje 13 kľúčových združení a iniciatív v gastre, upozorňuje zase na to, že čerpanie existujúcich podporných schém komplikujú aj problémy, ako napríklad podlžnosti podnikov voči štátu na odvodoch a DPH.
Mnohé firmy nedostanú štátnu pomoc kvôli platobnej neschopnosti, nedoplatkom na poistnom a odvodoch. Tieto nedoplatky sa ale podľa Remiaš platia v súčasnej situácii veľmi ťažko, pretože mnohým podnikateľom ešte nebola vyplatená pomoc na zamestnancov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Je to akoby začarovaný kruh,“ konštatuje.
Situáciu podľa nej komplikujú aj nesprávne alebo neaktuálne informácie úradov práce. Podnikatelia tak museli napríklad pracne dokazovať, že nedoplatky nemajú.
Za spomalenie pomoci môžu aj chyby žiadateľov
Ústredie práce sa bráni, že za spomalenie procesu spracovania žiadostí môžu aj chyby na strane žiadateľov. Tí si napríklad podajú pomoc na nesprávne opatrenie alebo nespĺňajú niektorú zo zákonných podmienok na vyplatenie pomoci.
Bežné je podľa Marianny Šebovej z tlačového odboru ústredia aj nesprávne alebo neúplne vyplnená žiadosť či výkaz na priznanie príspevku aj chýbajúce prílohy. Žiadosti však v takýchto prípadoch podľa ústredia práce nie sú automaticky zamietnuté, ale vrátené s návrhom nedostatky odstrániť.
Slovensko zaznamenalo najprudší nárast oneskorených platieb v regióne
Šebová tiež dodáva, že k 18. januáru ústredie podporilo celkovo 2 554 500 zamestnancov, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb celkovou sumou takmer 823-tisíc eur. „S cieľom odľahčiť zamestnávateľov a živnostníkov, schválila vláda odloženie odvodov do Sociálnej poisťovne až do 30. júna 2021,“ dopĺňa hovorkyňa ministerstva práce Pazičová.
Žiadateľov takéto odloženie pri uchádzaní podľa nej o ďalšie dotácie negatívne neovplyvní. Je však potrebné dohodnúť si s poisťovňou splátkový kalendár a aj ho dodržiavať. V takom prípade nie je potrebné sa báť úrokov, pretože splátkového kalendára sú od nich oslobodené.
Podniky porovnávajú pomoc so zahraničím
Podnikatelia však poukazujú na to, že v niektorých krajinách Európskej únie (EÚ) sú náklady na pracovnú silu preplácané. Napríklad v susednom Česku je to 100% nákladov do výšky 1 887 eur. Okrem toho tam malým podnikateľom prispievajú za zatvorenú prevádzku 500 českých korún za deň.
V Rakúsku zase nemali problém s okamžitým vyplácaním núdzovej pomoci v marci 2020 a hneď v apríli začali realizovať platby vo výške 80 % ušlého príjmu až do maximálnej výšky 2 000 eur mesačne počas šiestich mesiacov.
Cez druhú vlnu pandémie môžu byť úvery pre podnikateľov menej dostupné
Problém je podľa podnikov aj so samotnou výškou prostriedkov, ktorými Slovensko podporuje podnikateľov. Konkrétne sa so zahraničím porovnávajú gastro prevádzky.
Ako uvádza Remiaš, napríklad rakúska vláda zostavila tzv. stravovací balíček v objeme 500 miliónov eur na podporu podnikateľov v gastre. Venhartová dopĺňa, že Česko vyhlásilo novú výzvu pre sektor poľnohospodárstva a potravinárstva vo výške 110 miliónov. Taliansko len na podporu vinárstva vyčlenili 50 miliónov eur.
Slovensko v septembri 2020 spustilo samostatnú výzvu potravinárom z programu rozvoja vidieka vo výške 20 miliónov eur.
Peniaze sa nemusia sa dostať k tým, ktorí ich najviac potrebujú
Remiaš tiež upozorňuje, že peniaze, ktoré štát vyčleňuje na podporu podnikov, sa vždy nemusia dostať k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Príkladom je podľa nej pomoc s nájmami., kde je podmienkou jej získania polovičná spoluúčasti prenajímateľa na znížení nájmu.
To podľa nej spôsobilo, že do polovice októbra vyplatilo ministerstvo iba niečo vyše 19,6 miliónov eur, teda okolo 10 % sumy. „Prenajímatelia pritom nie sú nijako motivovaní tento postoj zmeniť,“ uvádza Remiaš, pričom dopĺňa, že iné európske krajiny túto podmienku nevyžadujú.
Ďalší vývoj tržieb v odvetviach slovenskej ekonomiky bude podľa analytikov závisieť od druhej vlny pandémie
Ministerstvo hospodárstva reaguje, že rámci prvej vlny rezort vyplatil 19 359 žiadostí o dotácie na nájomné v celkovej výške 39 854 243 eur a v súčasnosti prijíma žiadosti z druhej vlny. Okrem toho nárok na dotácie majú po novom nielen podnikatelia, ktorí mali z dôvodu štátom prijatých opatrení zatvorené, ale aj obmedzené prevádzky.
Zmätočné informácie a časté zmeny
Zástupcovia niektorých sektorov sa sťažujú aj na nedostatočnú či neprehľadnú komunikáciu zo strany štátu. Informácie sú vraj zmätočné, problémom sú časté zmeny pokynov zo strany ministerstiev a ústredia práce. To spôsobuje spomalenie vyplácania finančných prostriedkov.
„Neustále apelujeme na vládu, že v takejto nepriaznivej situácii, v akej sa Slovensko momentálne nachádza, je veľmi dôležitá komunikácia so zamestnávateľmi ohľadne protipandemických opatrení,“ dodáva Filová.
Koronakríza podľa prieskumu negatívne ovplyvnila príjem 40 % Slovákov
Rudolf z ministerstva dopravy reaguje, že podnikatelia môžu požiadať o finančnú pomoc prostredníctvom jednoduchého formuláru zverejneného na portáli Slovensko.sk, pričom na vyhodnotenie a spracovanie žiadostí má ministerstvo 30 dní.
Dopĺňa, že žiadatelia majú k dispozícií dva návody vo forme textu a videa a pred vyplnením formulára sú informovaní o tom, čo všetko si majú pripraviť. „Veríme, že celý proces vyplnenia žiadosti zvládne naozaj každý, ak by mal niekto problémy, tomu sme pripravení pomôcť,“ dodáva hovorca.
Ministerstvá zhodne tvrdia, že pracujú na ďalších projektoch pomoci pre podnikateľov. Venhartová apeluje, aby bola oveľa pružnejšia ako tie doterajšie.
