Celkové budúcoročné príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 mld. eur a výdavky by mali dosiahnuť 15,956 mld. eur.
Vláda schválila návrh rozpočtu verejných financií na nasledujúce tri roky, ako aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Štát by mal v budúcom roku hospodáriť s rozpočtovým schodkom 1,973 mld. eur. Celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 mld. eur a výdavky by mali dosiahnuť 15,956 mld. eur. Podľa návrhu klesne deficit verejných financií v roku 2018 po prvýkrát pod hranicu jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Cieľom je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia najneskôr v roku 2020. V roku 2018 počíta rezort financií so schodkom verejných financií na úrovni 0,83 % HDP. O rok neskôr by to malo byť 0,1 % HDP a v roku 2020 plánuje ministerstvo dosiahnuť vyrovnanú bilanciu. Pri dosiahnutí uvedených cieľov chce rezort financií znížiť úroveň dlhu v budúcom roku na najnižšiu úroveň od roku 2012, a to na 49,9 % HDP. Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať až k úrovni okolo 45 % HDP.
Rast ekonomiky by mal prekročiť 4 %
Základom pre vypracovanie rozpočtu bola podľa ministerstva financií aktuálna makroekonomická prognóza, ktorá na budúci rok počíta s rastom ekonomiky na úrovni 4,2 % HDP. Za zrýchlením rastu ekonomiky oproti predchádzajúcemu roku vidí ministerstvo predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. Pozitívne vyhliadky očakáva aj trh práce, kde by mali naďalej vznikať nové pracovné miesta vo všetkých sektoroch, najviac však v priemysle a v službách. Nezamestnanosť bude vďaka tomu podľa rezortu financií aj naďalej klesať na historicky najnižšie úrovne.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka po utorkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady uviedol, že zväz síce oceňuje pokračovanie v konsolidácii verejných financií, avšak zároveň by boli radi, keby sa dodržal pakt stability a konsolidácia prebiehala v zmysle pravidiel, ktoré sa nastavili. Upozornil na to, že už v súčasnosti malo mať Slovensko vyrovnaný rozpočet. „Vytvorili by sme si tak priestor na to, aby sme počas krízy, ktorá cyklicky príde, len nevieme kedy, vedeli stimulovať ekonomiku, a aby sme vedeli dostatočne zabezpečiť obligatórne výdavky v čase štátneho rozpočtu, ktorý bude určite napätý pri znižovaní ekonomickej aktivity,“ povedal Machunka.