Stavebné sporiteľne tvrdia, že s nimi o zmenách v zákone o stavebnom sporení nikto nerokoval, avšak rezort financií oponuje, že je to klamstvo.
Ministerstvo financií (MF) SR odmieta vyjadrenia stavebných sporiteľní, že s nimi o návrhu novely zákona o stavebnom sporení nikto nerokoval. Na pondelkovej spoločnej tlačovej konferencii všetkých troch stavebných sporiteľní totiž predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš skonštatoval, že žiadali o možnosť diskusie u ministra financií Petra Kažimíra, ktorý ich však odmietol. “Je to klamstvo. Zástupcovia Ministerstva financií SR sa s nimi stretli z vlastnej iniciatívy, a to hneď dvakrát. Prvýkrát so stredným manažmentom všetkých sporiteľní, kde boli predstavené pripravované zmeny a dôvody prečo k nim dochádza. Po druhýkrát s najvyššími predstaviteľmi sporiteľní,” reagovalo ministerstvo.
Okruh poberateľov prémie sa zúži
Ministerstvo financií navrhlo viacero zmien v rámci stavebného sporenia. Po novom by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej podpory na plnoleté osoby. To znamená, že štátnu prémiu bude môcť získať len stavebný sporiteľ, ktorý dovŕšil 18 rokov. Podľa Béreša sa návrh zrušenia prémie pre deti a mládež dotkne zhruba 150 tisíc mladých. Štát podľa neho pripraví mladých ľudí o možnosť osamostatniť sa. Stavebné sporenie sa však podľa ministerstva financií prevažne využíva na rekonštrukciu bývania, ktorú deti ani mladí neriešia.
Okruh poberateľov štátnej podpory by sa mal zároveň zúžiť na ľudí s nižšími príjmami. Klientov priemerný mesačný príjem by mal byť najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh týkajúci sa príjmu hodnotí Béreš ako nelogické a neštandardné riešenie založené na zbytočnej byrokracii proti ľuďom, pričom stavebné sporiteľne podľa neho ani technicky túto oblasť nevedia zrealizovať.
Systém sa na tri mesiace otvorí
Podľa návrhu by sa mal zrušiť aj inštitút tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa ministerstva výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli totiž dokladovať účel použitia prostriedkov. Preto by sa poskytnutie štátnej prémie malo viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely. Avšak na druhej strane, začiatkom budúceho roka by sa mal systém stavebného sporenia na tri mesiace otvoriť. Klienti tak podľa aktuálneho návrhu dostanú možnosť vybrať prostriedky a aj štátnu prémiu bez potvrdení, na čo peniaze použili.
Podľa rezortu financií výrazne rastú novoposkytnuté medziúvery. Súčasný stav umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo znižuje podľa ministerstva ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Ministerstvo financií chce dosiahnuť, aby si sporitelia nebrali komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu počas čerpania a splácania medziúveru. Aj tento návrh považujú stavebné sporiteľne za diskriminačný.
Prémia by mala ísť cez rozpočet
Súčasné nastavenie štátnej podpory je podľa ministerstva neefektívne. Výška štátnej prémie sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca. Ten však hovorí, že nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí byť 5 %.
Preto ministerstvo navrhuje, aby sa percentuálna výška štátnej prémie a aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok ustanovovala zákonom o štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Stavebné sporiteľne by sa chceli vyhnúť politickým dohadom v rámci každoročného štátneho rozpočtu a ak by sa k tomu mali zase vrátiť, vnímajú to ako výrazný krok späť.
Systém treba prehodnotiť
Za posledných dvanásť rokov štát dal do systému stavebného sporenia formou štátnej prémie podľa ministerstva viac ako 460 mil. eur. “Je preto logické, že po takom čase je dobré systém prehodnotiť. Inštitút finančnej politiky v minulosti vyhodnotil, že z dotácie pre stavebné sporenie benefitujú súkromné spoločnosti na úkor sporiteľov. Veľká časť príspevku a dotácie štátu sporiteľom sa vlastne stratí v poplatkoch samotných sporiteľní, čo nie je v prospech klienta,“ uviedol rezort financií.
Pri každej štátnej podpore, ktorá sa poskytuje prostredníctvom komerčného subjektu, môže podľa Ministerstva financií SR vzniknúť situácia, že subjekty budú chcieť určitým spôsobom participovať na takejto podpore. “Treba si uvedomiť, že ak by neexistovala zákonom stanovená štátna prémia na stavebné sporenie, neexistovali by ani stavebné sporiteľne, pretože sporiť si na bývanie môže každý, aj bez osobitného zákona o stavebnom sporení,“ dodalo ministerstvo.
