Termín predčasných parlamentných volieb na Slovensku sa nezadržateľne blíži. Uskutočnia sa v sobotu 30. septembra od siedmej hodiny ráno do desiatej hodiny večer. Národ si bude voliť 150 poslancov do parlamentu. Účasť umožňuje občanom ovplyvniť vývoj krajiny.
Čo čaká novú vládu z pohľadu verejných financií? Viaceré inštitúcie upozorňujú, že štátna kasa je na tom zle a je nevyhnutné konsolidovať. Odborníkov na verejné financie sme oslovili, aby zodpovedali, na čo by sa vláda mala zamerať, čo by malo byť jej prioritou a akými dostupnými prostriedkami by to mala dosiahnuť.
Vláda musí šetriť
„Bohužiaľ, v programoch strán vidíme len málo konkrétnych postupov, ako sa zbaviť veľmi vysokého deficitu verejných financií. Naopak, každá strana má pripravených veľa nápadov, ako ho ešte zvýšiť. Zároveň si uvedomujeme, že na Slovensku sa voľby nevyhrávajú zodpovedným, úsporným hospodárením, ale prím hrajú sociálne balíčky,“ povedal pre SITA analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Ako naučiť narábať deti s peniazmi?
Nová vláda však tejto ekonomickej realite bude musieť podľa neho čeliť. Nemôže sa spoliehať na silný ekonomický rast. „Na slovenské pomery už pomerne nízka miera nezamestnanosti neukrýva diamanty v podobe dodatočných daňových a odvodových príjmov, ktoré prispievali k rastu príjmov štátu po roku 2013. Vláda bude musieť šetriť, a opatrne zvyšovať výdavky. Ani nesystémové príjmy ako bankové dane jej nebudú stačiť. K úsporám ju budú tlačiť nielen vlastné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, európske fiškálne pravidlá, ale aj finančné trhy,“ upozorňuje Ďurana.
Optimálne by podľa Ďuranu bolo, ak by nová vláda začala analýzou vlastných výdavkov. Všetkých výdavkov, lebo za posledných osem rokov tu boli pomerne výrazné nárasty vo všetkých oblastiach. Napríklad zvýšenie adresnosti v rodinnej politike by viedlo k úsporám rádovo v stovkách miliónov eur. Úspory sú možné podľa Ďuranu aj v prevádzke, 10-percentná úspora mzdových výdavkoch by priniesla viac ako miliardu.
Nevyhnutná konsolidácia
„V debate o konsolidácii verejných financií stojíme na strane efektívností výdavkov, v prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
V nastavení daňového mixu je podľa neho priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa vytvorí priestor na znižovanie daní z práce. Tieto dane majú na jednej strane podľa analytika lepšie cielenie, keďže napríklad prostredníctvom majetkových daní cielime na ľudí s väčším majetkom, aj keď nemusia mať nevyhnutne vysoké príjmy zo zamestnania.
„Na strane druhej, ak hovoríme povedzme o environmentálnych daniach, tieto podporujú zdaňovanie tzv. externalít, čiže nákladov, ktoré napokon samotný podnik neskôr neplatí. Ako príklad môžeme uviesť znečistenie ovzdušia, ktoré prináša vyššie riziko respiračných chorôb, a teda aj vyšších nákladov na zdravotníctvo, ktoré však neznáša samotný znečisťovateľ,“ hovorí Horňák.
Tieto dane sú tak podľa neho nástrojom hospodárskej politiky, prostredníctvom ktorého usmerňujeme činnosť podnikov želaným smerom – znižovanie environmentálneho zaťaženia – a zároveň vytvárajú príjmy, ktoré môžu byť použité na minimalizovanie nežiaducich vplyvov z ich činnosti. Dane a odvody z práce, a teda aj tie platené zamestnávateľom, sú v porovnaní s inými krajinami vysoké a pre zachovanie konkurencieschopnosti je tak želané ich zníženie.
Problémy nemožno odkladať
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť i mnoho odborníkov sa zhoduje, že slovenské verejné financie sú v akútnom stave. Pred novou vládou, ktorá vzíde z blížiacich sa volieb tak bude podľa analytika J&T Banky Patrika Hudeca stáť neľahká úloha konsolidovať verejné financie, ktorá však nebude bezbolestná. „Čím dlhšie sa tento problém bude odkladať, tým bude aj viac bolieť,“ myslí si Hudec.
Hlavným problémom je podľa neho nedostatočná udržateľnosť verejných financií, kde patríme k najväčším hriešnikom v rámci EÚ a vytvárame príliš veľký dlh. Tento stav je dlhodobo neudržateľný a nakoniec bude mať aj negatívny vplyv na ekonomiku krajiny. Situáciu zhoršuje aj demografická zmena: nízka pôrodnosť a starnutie obyvateľstva.
Verejný dlh dosahuje rekordnú úroveň. Jeho nárast je výsledkom vysokých výdavkov štátu, nedostatočných príjmov, negatívneho vplyvu pandémie COVID-19 a energetickej krízy na hospodárstvo krajiny. „Vláda by preto mala čo najskôr prijať opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu rastu verejného dlhu,“ varuje Hudec.
Možnosti realizácie fiškálnej konsolidácie, ktoré súvisia so znižovaním deficitov verejných financií, sú podľa neho v podstate tri:
1. Zvyšovanie príjmov (dane)
2. Znižovanie výdavkov
3. Určitá kombinácia obidvoch predchádzajúcich postupov.
„Z empirických porovnaní vyplýva, že podstatne lepšie výsledky dosahujú konsolidácie založené skôr na znižovaní výdavkov, hlavne neinvestičného charakteru, než tie opatrenia, ktoré sa spoliehajú na zvyšovanie daní,“ povedal Hudec.
Základným prvkom by preto malo byť podľa neho skončenie nezodpovednej výdavkovej politiky. Nové výdavky by mali byť zavádzané len na základe zrušenia, či úpravy starých výdavkov. Ďalej by sa mala spomaliť valorizácia zavedených výdavkov. Zároveň by mala prebehnúť reforma v sociálnej oblasti. Solidárnosť a pomoc by mala byť adresná a mala by nahradiť plytvanie vyplývajúce z plošných dávok.
Uskutočniť by sa mala podľa Hudeca aj reforma verejnej správy s cieľom znížiť a optimalizovať byrokratický aparát štátu. Vhodnou by bola i zmena štruktúry daňového zaťaženia vo forme zvyšovania majetkových daní a daní zo spotreby, ktorá by bola kompenzovaná nižšími daňami z práce a zisku, čo by podporilo ekonomickú aktivitu a hospodársky rast krajiny.
Odkladanie na neskôr zvyšuje riziká
Vzhľadom na zlý stav verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyzýva, aby sa konsolidácia verejných financií stala spoločným cieľom politických strán. Bez udržateľných verejných financií podľa rady nebude štát schopný plniť svoje záväzky voči občanom ani odolávať ďalším krízam. „Slovenské verejné financie potrebujú okamžité zníženie trvalého deficitu a tiež objemu plošných jednorazových opatrení, a to spôsobom, aby sa v krátkodobom horizonte zastavil nárast dlhu,“ upozorňuje rozpočtová rada.
„V scenári bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu, najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim financovanie už existujúceho dlhu, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémom so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti,“ varuje rada. Odkladanie konsolidácie si zároveň podľa nej vyžiada vyššie výdavky na obsluhu dlhu, čo bude odčerpávať zdroje štátneho rozpočtu potrebné na financovanie iných politík.
„Slovensko má už len priestor asi dvoch volebných období, aby implementovalo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo zlepšujúcemu sa hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií, zamedzia neúmernému nárastu rizikových prirážok a v konečnom dôsledku aj nárastu rizika defaultu,“ myslí si RRZ. Pritom potrebný rozsah ozdravenia verejných financií je podľa rady taký veľký, že si bude vyžadovať mnohoročné úsilie. „Odkladanie začiatku rozpočtovej konsolidácie na neskôr výrazne zvyšuje riziká a budúce náklady na nápravu,“ dodala rada.
