Nižší rast ekonomiky, rastúci finančný tlak v domácnostiach a zmeny v sociálnom systéme vytvárajú kombináciu, ktorá môže byť pre mnohých Slovákov v najbližších mesiacoch mimoriadne náročná. Prognózy na rok 2026 naznačujú nárast nezamestnanosti, zatiaľ čo nové dáta o finančnom strese ukazujú, že značná časť populácie už dnes funguje na hranici svojich možností.
Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k zvládnutiu tohto obdobia je príprava, finančná rezerva a realistické plánovanie. A to nielen na úrovni jednotlivcov, ale aj rodín a párov.
Domácnosti majú málo času na prípravu
Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje, že v dôsledku spomaľovania ekonomiky môže na Slovensku v roku 2026 pribudnúť 10- až 15-tisíc nezamestnaných. Kulminácia sa očakáva najmä v úvode roka a najviac zasiahnuté môžu byť priemyselné odvetvia. Práve tie zamestnávajú veľkú časť populácie v produktívnom veku, ktorá už dnes čelí vysokým životným nákladom a splátkam úverov.
Reálna životná úroveň mnohých domácností sa výraznejšie nezlepší, riešením môže byť finančný minimalizmus
Podľa ASINS je preto nevyhnutné pripraviť sa na možný výpadok príjmu ešte v čase, keď domácnosti pracujú a majú stabilný príjem. Základom je finančná rezerva vo výške troj- až šesťnásobku mesačných výdavkov, pričom jej výška by mala zohľadňovať počet členov domácnosti a mieru závislosti od jedného príjmu.
„Do veľmi zraniteľnej pozície sa dostávajú najmä rodiny závislé od jedného živiteľa, ktoré si musia po strate zamestnania naďalej plniť svoje finančné záväzky ako je hypotéka, prípadne nesplatené úvery. Keďže stratu zamestnania vo väčšine prípadov nemožno predvídať, finančná rezerva by mala byť základom v každej slovenskej domácnosti,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.
Podpora v nezamestnanosti bude nižšia a kratšia
Situáciu domácností komplikuje aj zmena pravidiel pri vyplácaní dávky v nezamestnanosti, ktoré vstúpia do platnosti od 1. januára 2026. Podpora sa bude v plnej výške vyplácať len počas prvých troch mesiacov. Následne sa bude každý mesiac znižovať o 10 percent, až kým v šiestom mesiaci dosiahne len 20 percent denného vymeriavacieho základu. Spoliehanie sa na štát tak bude ešte rizikovejšie než doteraz.
Aj preto ASINS odporúča, aby domácnosti mali detailný prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, obmedzili spotrebné úvery a impulzívne nákupy a vytvárali rezervu systematicky, ideálne automatickým presunom peňazí hneď po výplate. V prípade výpadku príjmu by sa mali ako prvé obmedzovať výdavky, ktoré zvyšujú komfort, no nie sú nevyhnutné, zatiaľ čo finančná rezerva a poistenia majú slúžiť ako stabilizačný prvok.
Finančný stres rastie a stáva sa každodennou realitou
Že mnohé domácnosti už dnes nemajú veľký manévrovací priestor, potvrdzujú aj najnovšie údaje Indexu finančného stresu, ktorý spoločnosť Partners vytvorila v spolupráci s agentúrou Focus. Kým v roku 2024 pociťovala vysoký finančný stres približne štvrtina Slovákov, v roku 2025 je to už takmer tretina populácie. Priemerná hodnota indexu vzrástla z 35 na 38 bodov, pričom najvýraznejší nárast nastal v skupine domácností, ktoré už mali oslabenú finančnú stabilitu.
„Aktuálne dáta ukazujú, že pre rastúcu časť Slovákov sú financie každodenným zdrojom stresu, nielen občasným problémom. Dlhodobý finančný stres pritom neovplyvňuje len rodinný rozpočet, ale aj psychickú pohodu, zdravie, pracovný výkon či ochotu plánovať budúcnosť,“ vysvetľuje Ivana Paráková, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners.
Slovenské domácnosti po pandémii zbohatli len na papieri, inflácia zmazala väčšinu rastu majetku
Podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus sa časť domácností presunula zo stredného pásma stresu do kategórie vysokého, chronického tlaku, čo naznačuje prehlbovanie finančných problémov.
Finančný stres pritom čoraz častejšie zasahuje ľudí denne alebo niekoľkokrát do týždňa. Najviac ohrozenou skupinou sú domácnosti vo veku 35 až 54 rokov, ktoré kombinujú hypotéky, starostlivosť o deti a vysoké pravidelné výdavky. Práve u nich sa finančný tlak najčastejšie mení na dlhodobý stav.
Peniaze ako citlivá téma vo vzťahoch
Rastúci finančný tlak sa čoraz výraznejšie premieta aj do partnerských vzťahov. Podľa investičného analytika FinGO.sk Matúša Čarného patria finančné problémy medzi najčastejšie spúšťače manželských kríz a rozvodov.„Štatistiky potvrdzujú, že finančná tieseň patrí medzi najčastejšie dôvody napätia vo vzťahoch. O to dôležitejšie je hovoriť o peniazoch otvorene a plánovať spoločnú budúcnosť realisticky,“ upozorňuje.
Páry by mali mať jasno v príjmoch, výdavkoch, dlhoch aj spoločných cieľoch, najmä ak uvažujú o hypotéke alebo iných dlhodobých záväzkoch. Otvorená komunikácia, primerané poistenie a budovanie rezervy sú podľa nich základom finančnej stability aj psychickej pohody. Rizikové situácie, ako je rozchod, výpadok príjmu či vážna choroba, síce nie sú príjemnou témou, no ich ignorovanie môže viesť k ešte vážnejším problémom.
Rezerva a plánovanie ako najlepšia obrana
Spoločným menovateľom odporúčaní odborníkov je dôraz na prehľad, rezervu a plánovanie. Domácnosti, ktoré majú jasný rozpočet, rozumne nastavené splátky a finančný vankúš, zvládajú výpadky príjmu aj nečakané udalosti podstatne lepšie.
Ako sa pripraviť na drahší rok? Je dobré začať v malom a vytvoriť si čo najskôr pohotovostnú rezervu 1 000 eur
V prostredí rastúcej neistoty, meniaceho sa sociálneho systému a prehlbujúceho sa finančného stresu sa tak zodpovedný prístup k osobným financiám stáva nielen ekonomickou, ale aj existenčnou nevyhnutnosťou.
