Kapitálový trh na Slovensku spí. Je možné ho oživiť?

Bratislavská burza v podstate žije iba z obchodov s dlhopismi. Prečo to tak je a aké sú možnosti oživenia kapitálového trhu na Slovensku píše v aprílovom čísle časopis Národnej banky Slovenska Biatec.

Kapitálový trh je na Slovensku v podstate mŕtvy. Takmer o celý objem obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) sa starajú obchody s dlhopismi, ktorých taktiež postupne ubúda. O fungovaní a budúcnosti kapitálového trhu na Slovensku sa z času na čas bavia aj štátni úradníci a odborníci. Nič výraznejšie, čo by obchodovanie na bratislavskej burze oživilo, sa však zatiaľ nestalo. Aká je teda budúcnosť kapitálového trhu na Slovensku a má vôbec nejaký potenciál? Aj tejto téme sa venujú pracovníci Národnej banky Slovenska v aprílovom čísle časopisu Biatec.

Produkt kupónovej privatizácie
Súčasný stav obchodovania na bratislavskej burze pritom možno podľa článku v Biatecu hľadať už v jej koreňoch. Kapitálový trh totiž na Slovensku vznikol popri kupónovej privatizácii a v podstate nikdy neplnil úlohu tvorby kapitálu a slúžil viac-menej iba na prerozdelenie vlastníckych práv. Výsledkom je, že v súčasnosti vyše 99 % obchodov na burze tvoria obchody s dlhopismi, kým hlavné burzy vo vyspelých západných štátoch naopak stoja na akciovom financovaní. Navyše, podstatná časť z nich boli obchody so štátnymi bondmi a nie s korporátnymi dlhopismi. Slovenský kapitálový trh pritom ako celok patrí medzi najmenšie v Európe.
Nízka kapitalizácia
Ako sa ďalej píše v aprílovom Biatecu centrálnej banky, zrejme najlepšie o hĺbke trhu vypovedá trhová kapitalizácia akcií na bratislavskej burze. Pri jej porovnaní s úrovňou hrubého domáceho produktu zistíme, že sa pohybuje v rozmedzí od 4 do 6 % výkonu ekonomiky. Pre porovnanie, napríklad v Českej republike je to vyše 20 %, Rakúsku 34 %, Poľsku zhruba 40 % a vo Veľkej Británii až 186 %.
Lacnejšie v banke
Dôvodov, prečo je na tom bratislavská burza v súčasnosti takto, je podľa ľudí z NBS viacero. „Zo strany emitentov spôsobuje nezáujem napríklad fakt, že pre úspešné firmy na Slovensku je výhodnejšie získať kapitál vo forme úveru ako emitovať akcie či dlhopisy. Podľa našich analýz by náklady pre podnik na emisiu cenných papierov prevýšili tie úverové,“ píše sa v Biatecu s tým, že najmä pre menšie spoločnosti je po administratívnej a nákladovej stránke zložitejšie plniť všetky záväzky, ktoré vyplývajú z prípadnej emisie akcií na burzový trh. Pri nízkej likvidite slovenského akciového trhu a vysokým bariéram je teda výsledkom, že investori ho nepovažujú za investičnú príležitosť a nevenujú mu pozornosť.

Pomôžu dôchodkové fondy?
Jednou z príležitostí pre oživenie kapitálového trhu na Slovensku by pritom mohli byť napríklad dôchodkové fondy. Z ich samotnej podstaty potreby dlhodobého investovania a zhodnocovania zdrojov je totiž kapitálový trh ako taký pre ne nezastupiteľný. Dôchodkové fondy, ktoré mali ku koncu roka 2014 k dispozícii 7,9 mld. eur, sú pritom na Slovensku takmer výhradne odkázané na domáce štátne dlhopisy, bankové vklady a zahraničné akcie. Otázkou zostáva, ako by sa dala zabezpečiť dodatočne atraktívna ponuka investícií do domácich akcií.
A startupy?
V tomto prípade sa v Biatecu spomínajú ako jedna z možných alternatív slovenské start-upy. Podľa prieskumov totiž až tri štvrtiny start-upistov použili na financovanie svojho projektu súkromné úspory, vyše polovica získala externé zdroje. Aj kvôli problémom s financovaním zhruba polovica z nich zvažovala presun svojho podnikania do zahraničia. Podľa materiálov rezortu financií sa pritom objem chýbajúceho kapitálu na slovenskom trhu startupov odhaduje na 138 až 643 mil. eur.