Situácia domácností na Slovensku sa síce mierne zlepšila, no celkový obraz zostáva krehký. Ako ďalej informuje Národná banka Slovenska (NBS), reálne mzdy sa po útlme z roku 2024 v prvom polroku 2025 opäť rozbehli. Tempo rastu vzrástlo z koncoročných 0,4 % na 3,3 %, podporené rýchlejším rastom nominálnych miezd než inflácie. Reálne zárobky sa tak priblížili úrovni spred inflačného obdobia, konkrétne k polovici roka 2021.
Fiškálna politika
Napriek tomu sa finančné možnosti domácností nezotavili úplne. Úspory sú len na troch štvrtinách predpandemickej úrovne a celkové reálne disponibilné príjmy medziročne poklesli o 1,1 %.
Úverová dynamika firiem sa vracia, investície však ťahajú len vyvolení
Dôvodom podľa centrálnej banky nie je ekonomika ako taká, ale fiškálna politika. Druhý konsolidačný balík znížil štátne transfery rodinám, najmä daňový bonus na deti. Aj preto NBS upozorňuje na menej priaznivý výhľad, keď rast reálnych miezd sa má spomaliť a nezamestnanosť už začala rásť, a to z marcového minima 5,81 % na 5,98 % v septembri 2025.
Hoci sa mzdy zvyšujú, zadlžené domácnosti naďalej fungujú v prostredí vysokých splátok. Ukazovateľ zadlženosti DSTI (Debt Service-to-Income ratio, schopnosť splácať úver) zostáva na zvýšenej úrovni a je vyšší než v čase, keď NBS v roku 2020 sprísnila limity úverovania. Centrálna banka nečaká zlepšenie ani v roku 2026.
Úľava príde podľa nich až v roku 2027, keď príde vlna refixácií úrokov a splátky by mohli začať klesať. Dovtedy sú domácnosti náchylnejšie na akékoľvek ekonomické otrasy.
Kľúčové riziká
Pozitívnou správou podľa národnej banky je, že úvery sa zatiaľ splácajú relatívne dobre. Podiel zlyhaných hypoték zostáva blízko historických miním a aj nárast problémových spotrebiteľských úverov je iba mierny. NBS ho pripisuje návratu čistej miery zlyhania na bežné predpandemické úrovne a dočasnému spomaleniu rastu reálnych miezd v roku 2024.
Slovenský finančný systém je podľa NBS pevný, no ekonomiku čakajú slabšie roky
Rizikovosť úverov však bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne rásť. Podľa jesennej predikcie NBS prinesú konsolidačné opatrenia nižší ekonomický rast a tým vyšší podiel úverov v riziku. Kľúčové riziká pre domácnosti sú vyššia inflácia, rast nezamestnanosti a slabší rast miezd.
Centrálna banka odhaduje, že podiel hypoték v riziku by mohol stúpnuť o 0,5 percentuálneho bodu a spotrebiteľských úverov o 0,9 bodu, pričom najväčšiu rolu zohráva nezamestnanosť.
Zraniteľná skupina
Osobitne zraniteľnou skupinou budú živnostníci. Kombinácia vyšších minimálnych odvodov a zvýšenia zdravotných odvodovo jeden percentuálny bod najviac zasiahne tých s nižšími príjmami. Podľa výpočtov NBS klesnú príjmy viac ako 90 % SZČO s úverom len o 1 %, no aj tak to stačí na citeľný nárast zadlženosti.
Rast hypoték a spotrebiteľských úverov pokračuje, priemerná výška pôžičky prekonala rekordy
Podiel hypoték so splátkami prevyšujúcimi 60 % príjmu vyskočí u SZČO z dnešného 1 % až na 12 %. Ako upozorňuje NBS, veľká časť živnostníkov už dnes „balansuje tesne pod hranicou 60 % DSTI“, a preto sa vyššie odvody rýchlo premietnu do zvýšeného rizika nesplácania.
Štátna pomoc domácnostiam s drahšími hypotékami pokračuje, hoci jej dynamika slabne. Počet ľudí poberajúcich príspevok na zvýšenú splátku sa naďalej mierne zvyšuje a na konci leta dosiahol takmer 37-tisíc príjemcov.
Priemerná pomoc predstavuje 90 eur mesačne a celkové náklady štátu za rok 2025 by mali dosiahnuť približne 35 miliónov eur. Podľa odhadov môžu v roku 2026 stúpnuť na 44 miliónov a v roku 2027 až na 55 miliónov, čo bude závisieť od vývoja úrokových sadzieb aj od záujmu samotných žiadateľov.
