ECB bude dlhšie nakupovať dlhopisy, chce podporiť ekonomiku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ECB
SITA/AP Photo/Michael Probst Sídlo Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom

AKTUALIZOVANÉ

Európska centrálna banka na nákupy dlhopisov vynaloží ďalších 540 mld. eur.

Európska centrálna banka (ECB) rozhodla, že predĺži svoj program nákupov dlhopisov o ďalších deväť mesiacov s cieľom podporiť ekonomiku. Centrálna banka 19-člennej eurozóny v súčasnosti uplatňuje program, v rámci ktorého bude ešte do marca budúceho roka na nákupy dlhopisov mesačne vynakladať 80 mld. eur mesačne. Po svojom štvrtkovom zasadaní ECB uviedla, že program bude pokračovať aj potom, ale dlhopisy bude nakupovať miernejším tempom, pričom na to bude mesačne dávať 60 mld. eur.

Znamená to, že ECB program nákupov dlhopisov zväčšuje o dodatočných 540 mld. eur. Nákupy dlhopisov, ktoré banka realizuje od marca 2015, pumpujú do bankového systému novovytvorené peniaze v nádeji, že to posilní slabú infláciu a podporí ekonomický rast. Rozhodnutie ECB pomáha upokojovať situáciu na trhoch, keďže na budúci rok budú vo Francúzsku a Holandsku voľby, pričom sa očakáva, že sa v nich bude dariť populistickým kandidátom zameraným proti Európskej únii.
Nákupy sa môžu opäť zväčšiť
Šéf ECB Mario Draghi po štvrtkovom zasadaní povedal, že rozhodnutie banky neznamená zmierňovanie stimulačného programu alebo jeho postupné rušenie. Draghi vyhlásil, že banka môže mesačné nákupy dlhopisov v prípade nutnosti zväčšiť a stále neurčila pevný dátum ukončenia programu.

Do marca budúceho roka ECB bude realizovať program stimulov v terajšom rozsahu, keď na nákupy dlhopisov vynakladá 80 mld. eur mesačne. Vo štvrtok rozhodla, že nákupy budú pokračovať aj od apríla budúceho roka prinajmenšom do decembra a vynakladať na nich bude 60 mld. eur mesačne. Fakticky tak banka rozhodla, že program rozširuje o ďalších 540 mld. eur.
Ide o zmiernenie ?
Podľa ekonóma banky ING-DiBa Carstena Brzeskeho však ECB svojimi krokmi riskuje, že vysiela dojem sústredenia sa na redukciu stimulov. „Ide o kombináciu predĺženia a zmiernenia nákupov, pričom sme si mysleli, že sa to ešte nestane, pretože banka by tým mohla riskovať neodôvodnený rast výnosov z dlhopisov,“ povedal Brzeski. „Dokonca aj bez toho, aby to nazvala zmiernením, ECB práve oznámila zmiernenie,“ dodal.

ECB zároveň vo štvrtok ponechala svoje úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Bank rozhodla, že jej hlavná refinančná sadzba zostáva 0 %, jednodňová refinančná sadzba naďalej bude 0,25 % a depozitná sadzba na úrovni -0,4 %.
Čaká sa aj na kroky Fed-u
V USA sa aj po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta očakáva zvýšenie sadzieb, keďže sa nepotvrdili obavy z negatívneho vplyvu výsledkov volieb na trhy. „Na rozdiel od očakávaní sa víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách zatiaľ neprejavilo na finančných trhoch ako zásadný problém. Fed tak nemá žiaden dôvod odložiť plánované zvýšenie sadzieb v decembri,“ hovorí Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank.

Americká centrálna banka by mala o zvýšení sadzieb rozhodovať na dvojdňovom zasadnutí, ktoré začína budúci týždeň 13. decembra.

Naposledy Fed úroky zdvihol v decembri minulého roka, keď zvýšil kľúčovú úrokovú sadzbu prvýkrát po deviatich rokoch. Americká centrálna banka sa vtedy rozhodla pre zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu. Základná úroková sadzba sa tak dostala do rozpätia od 0,25 do 0,50 %.
Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie ECB Európska centrálna banka