Dôchodky na Slovensku v rámci jednej generácie klesnú v dôsledku zmien v dôchodkovom systéme až o 25 %. Najviac ohrozené sú samostatne zárobkovo činné osoby a ženy, ktoré vychovali deti.
Porovnanie exministra práce a odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála ukazuje, že žena odchádzajúca do penzie v roku 2025 s 31-ročnou kariérou a dvoma deťmi získa dôchodok približne 861 eur mesačne, zatiaľ čo jej rovesníčka o 25 rokov neskôr len 638 eur.
Pokles je dôsledkom postupných úprav systému, nezapočítavania štúdia a evidencie na úrade práce, znižovania osobného mzdového bodu a vyššieho dôchodkového veku žien.
Na dôchodcu prispievajú necelí dvaja pracujúci
Dôvodom, prečo sa dôchodkový systém reformuje a smeruje k priemerne nižším dôchodkom, je podľa analytika starnutie. Demografický prepad do budúcna zásadne ovplyvní udržateľnosť penzijného systému. Pôrodnosť klesla na historické minimum 46-tisíc detí ročne a počet obyvateľov vo veku 25 až 44 rokov sa do roku 2040 zníži takmer o tretinu.
Tisícom Slovákov sa od júla zmení výška dôchodku. Pozrite si, či sa to týka aj vás
„Aktuálne na jedného dôchodcu prispievajú už len necelí dvaja pracujúci, čo nestačí pokrývať potreby systému a spôsobuje deficit Sociálnej poisťovne,“ uvádza finančný analytik OVB Allfinanz SlovenskoMarián Búlik.
Ten ďalej narástol kvôli 13. dôchodkom, ktoré si Slovensko reálne nemôže dovoliť, na takmer 3 miliardy eur ročne. Nepomer medzi počtom pracujúcich a dôchodcami sa bude podľa odborníka ďalej zhoršovať, keďže do dôchodkového veku budú vstupovať tzv. Husákove deti a do produktívneho veku prichádzajú menej početné generácie.
Rizikoví živnostníci
Z 350-tisíc živnostníkov na Slovensku približne 80 percent platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Toto číslo predstavuje viac ako 167-tisíc osôb, ktoré pri dosiahnutí príslušného veku budú mať nárok len na minimálny dôchodok. To bude podľa Búlika znamenať dramatický prepad ich životnej úrovne a problém, ktorý sociálny systém štátu nedokáže zvládnuť.
Slovenská ekonomika čelí vážnym problémom. Štát už takéto dávky neutiahne, tvrdí odborník
„Ak živnostník vyššie príjmy v porovnaní so zamestnancom minie a neinvestuje ich, bude na dôchodku čeliť dramatickému prepadu životnej úrovne. Z minimálneho dôchodku 438 eur sa nedá reálne vyžiť. Je preto kľúčové, aby živnostníci príjmy navyše pravidelne investovali a vytvorili si dostatočný finančný majetok, Len týmto spôsobom budú môcť na dôchodku normálne existovať,“ upozorňuje analytik.
Možnosti tretieho piliera
Z dát OVB vyplýva, že záujem o sporenie v treťom pilieri v posledných piatich rokoch stúpa. Aj keď v pandemickom roku 2020 sa záujem o sporenie prepadol takmer o tretinu, odvtedy už sústavne rastie.
V rokoch 2019-2023 rástol aj priemerný ročný príspevok. Kým v roku 2019 išlo o 224 eur, v roku 2023 to bolo 395 eur. To predstavovalo mesačný príspevok 41 eur, z čoho tradične polovicu platil sporiteľ a druhú mu prispieval zamestnávateľ.
Posledné dva roky však príspevky do tretieho piliera opäť klesli, a to až na úroveň 311 eur, čiže 26 eur mesačne. To podľa analytika znamená, že priemerný sporiteľ prispieva do tretieho piliera z vlastnej výplaty len 13 eurami.
Môže byť druhý pilier pre niekoho nevýhodný? Odborník odporúča podrobnú kalkuláciu - ROZHOVOR
„To je absolútne nedostatočná suma, ktorá budúcim dôchodcom reálne nijak nepomôže so životnou úrovňou na dôchodku. Rozhodne radím každému vkladať rovnakú sumu, akou mu je ochotný prispievať zamestnávateľ. Maximálny príspevok býva typicky na úrovni 30 eur a rovnakú sumu by si mal do tretieho piliera vkladať aj samotný sporiteľ,“ vysvetľuje Marián Búlik.
Lepšie podľa jeho slov vyzerá situácia v pravidelnom investovaní, o ktoré je v posledných rokoch čoraz väčší záujem. „Dobrou správou tiež je, že klienti počúvajú odborníkov a nielen pravidelne investujú, ale pri dostatočne dlhom investičnom horizonte si primárne vyberajú akciové ETF a podielové fondy. Dlhodobo totiž bol pri investovaní problémom zbytočne konzervatívny prístup,“ hodnotí Búlik.
Investujeme nedostatočne
Problémom Slovenska podľa jeho slov je, že na dôchodok sporí či investuje stále iba menšina pracujúcich ľudí. A celkovo si Slováci odkladajú príliš málo zo svojich príjmov. Podľa údajov NBS klesla miera tvorby úspor minulý rok pod 4 %, pričom v roku 2023 bola na 6 %.
Obe čísla však patria medzi najnižšie v Európskej únii a sú hlboko pod európskym priemerom presahujúcim 15 percent. Navyše, Slováci majú príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti alebo na účtoch, čo negeneruje takmer žiadne výnosy a z hodnoty úspor „ujedá“ inflácia.
Neudržateľný systém, nízke dôchodky a starnúci národ. Budúcnosť penzií na Slovensku je temná
„Ani nehnuteľnosti, tradične obľúbená investícia Slovákov, už nemusia prinášať očakávané zhodnotenie. Klesajúci počet obyvateľov a demografické zmeny v budúcnosti zníži dopyt po bývaní, čo sa odrazí na cenách nehnuteľností,“ pripomína Búlik.
Pre všetkých budúcich dôchodcov a najmä pre živnostníkov a ženy z mladších ročníkov je podľa neho zásadné pravidelné investovanie počas produktívnych rokov s diverzifikovanou investičnou stratégiou. Pritom aj zdroje príjmov na dôchodku by mali byť diverzifikované.
„Ideálna je kombinácia štátneho dôchodku – teda prvý pilier, súkromného sporenia a investovania, prípadnej investičnej nehnuteľnosti a potenciálne aj s dobrovoľnou čiastočnou pracovnou aktivitou v seniorskom veku,“ uzatvára Búlik.
