Slovenský verejný dlh sa podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) môže do konca roka 2030 vyšplhať až na 75 percent hrubého domáceho produktu (HDP), ak sa po roku 2026 nepokročí v konsolidácii verejných financií. Upozornenie rozpočtovej rady prichádza v čase, keď štát čelí rastúcim úrokovým nákladom a zhoršujúcim sa vyhliadkam ekonomického rastu, čo spolu vytvára tlak na verejné hospodárenie.
Dlh-stabilizujúci deficit
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza, že ak by sa vláda v rokoch 2026 až 2028 držala súčasných cieľov z návrhu rozpočtu, teda zníženia deficitu verejnej správy na 2,8 % HDP do roku 2028, verejný dlh by sa aj tak ďalej zvyšoval. Aby sa jeho rast zastavil, deficit by bolo potrebné znížiť ešte viac, približne na 2,4 % HDP.
Fiškálna nerovnováha sa prehlbuje, štát míňa o miliardy viac než vlani
Ide o tzv. dlh-stabilizujúci deficit, ktorý sa oproti minulým rokom znížil z pôvodných úrovní okolo 3 % HDP, a to najmä v dôsledku slabších rastových vyhliadok slovenskej ekonomiky. Podľa RRZ sa stabilizácia verejného dlhu stáva čoraz náročnejšou, pretože úrokové náklady štátu neustále rastú. Ak by Slovensko chcelo udržať dlh pod kontrolou, rozpočet bez započítania úrokov by musel byť prakticky vyrovnaný.
Vyrovnaný rozpočet
„Dlh sa podarí stabilizovať len vtedy, ak bude rozpočet bez úrokových platieb takmer vyrovnaný,“ konštatuje RRZ. Znamená to, že štát by musel v roku 2030 hospodáriť s primárnym deficitom len 0,2 % HDP, zatiaľ čo úrokové výdavky by už dosahovali 2,2 % HDP. Inými slovami, väčšina verejných výdavkov, od bežných prevádzkových nákladov až po investície, by už nemohla byť financovaná z dlhu.
Verejný dlh sa ocitol v najvyššom pásme, Ficovu vládu čaká zmrazenie platov aj rozpočtových rezerv
Ak by sa vládna konsolidačná trajektória podarila, hrubý verejný dlh by sa stabilizoval od roku 2029 približne na úrovni 66,2 % HDP, čo je síce pokles oproti pesimistickému scenáru, no stále by predstavoval nárast o 6,5 percentuálneho bodu oproti úrovni z konca roka 2024, teda 59,7 % HDP. Aj tak by však slovenský dlh zostal v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy, teda o 16,2 percentuálneho bodu nad limitom.
Prvý krok
Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že stabilizácia dlhu je len prvým krokom k ozdraveniu verejných financií. Slovensko ako malá a otvorená ekonomika by sa malo usilovať nielen o zastavenie rastu dlhu, ale aj o jeho postupné znižovanie, aby si vytvorilo dostatočnú rezervu pre budúce výdavky.
Ivan Mikloš hodnotí rozpočet a tretí konsolidačný balíček. Hrozí nám grécka cesta? - VIDEO
„Zníženie dlhu by vytvorilo priestor na financovanie rastúcich nákladov spojených so starnutím populácie,“ uvádza RRZ. Nižší dlh by zároveň posilnil odolnosť krajiny voči ekonomickým otrasom, ktoré sa opakovane vyskytujú v pravidelných cykloch.
