Napriek tomu, že viac ako 90 % rodičov tvrdí, že sa s deťmi rozpráva o úlohe, hodnote a kolobehu peňazí, drvivá väčšina z nich zároveň priznáva, že v praktickom živote majú ich potomkovia v tomto smere medzery. Deťom chýbajú reálne skúsenosti s peniazmi. Často nevedia zhodnotiť, čo koľko stojí a či je to drahé. Z reprezentatívneho prieskumu 365.bank vyšlo, že len 20 % rodičov pristupuje k vreckovému správne a dáva deťom peniaze pravidelne.
„Aj keď si rodičia uvedomujú dôležitosť praktických skúseností, ako je v prípade školákov napríklad platba kartou či založenie detského účtu s mobilnou aplikáciou, v realite ich k tomu až tak nevedú. Teoretické poznatky v tomto smere nestačia, dôležitá je aj prax. Tá pomôže správnym návykom, ale aj správnemu pochopeniu hodnoty peňazí, ktorá deťom chýba,“ odporúča hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková.
Práve limitované poznanie hodnoty peňazí môže byť jedným z dôvodov, prečo sa podľa približne troch štvrtín rodičov deti navzájom porovnávajú s ich rovesníkmi v materiálnych veciach. Čo sa týka odkladania, v tom sú deti z pohľadu rodičov prevažne šetrné, no keď príde na míňanie, chceli by mať podľa 73 % z nich hneď všetko.
Len pätina rodičov vie, ako správne na vreckové
Základ správneho pochopenia peňazí a následného hospodárenia s nimi spočíva vo vreckovom. To v súčasnosti dáva svojim deťom prevažná väčšina rodičov, no len 20 % z nich správnym spôsobom. A teda pravidelne a v rovnakej výške. Zvyšok rodičov dáva deťom vreckové z času na čas. Ide najmä o prípady, kedy si dieťa peniaze vypýta a na konkrétny účel ako sú napríklad výlety, resp. ak dospelý uzná za vhodné alebo mu zostanú peniaze navyše.
„Ak chceme detí učiť správnym návykom, vreckové by malo byť pre ne istou formou výplaty. A preto by ho rodičia mali dávať svojim potomkom pravidelne, a nie len vtedy, keď si ho vypýtajú,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková.
Čo sa týka formy vreckového, až dve tretiny rodičov ho dáva svojim potomkom v hotovosti. Vreckové v digitálnej podobe posielané na detský účet využíva len 16 % rodičov a kombináciu hotovostného a bezhotovostného vreckového volí 17 % dospelých. Podľa Valko Gálikovej by však mali rodičia staršie deti v školskom veku oboznamovať aj práve s bezhotovostnými formami vreckového. Platby kartou sú dnes rozšírené a úplne bežné medzi dospelou populáciou, a tak je dôležité týmto spôsobom pripravovať na dospelý život aj školákov.
Digitálna doba
Podľa 365.bank má zároveň takmer každý žiak vo veku od 11 do 15 rokov svoj vlastný smartfón, ktorý denne využíva, vrátane rôznych aplikácií. No zatiaľ máloktorý školák či školáčka má aj svoj detský účet s bankovou aplikáciou.
„Žijeme v dobe, kedy mladá generácia vyrastá s internetom a sociálnymi médiami. Digitálne technológie sú pre ňu esenciálnou súčasťou denného fungovania a v mnohých prípadoch ich deti ovládajú dokonca lepšie než rodičia. Preto je práve detská banková aplikácia vhodný nástroj pre školákov. Dieťa sa rýchlejšie naučí rozumieť elektronickým peniazom a ďalším súvislostiam, čo mu dá výborný základ do jeho finančného života. Navyše rodič má vďaka nej lepší prehľad o výdavkoch detí, ako keď im dá peniaze v hotovosti,“ dopĺňa Valko Gáliková.
To, kedy deťom zriadiť detskú aplikáciu môže byť individuálne v závislosti od ich schopností. Vo všeobecnosti však 365.bank odporúča takýto nástroj na spravovanie financií zveriť už školákom vo veku od ôsmich rokov.