Ministerstvo vnútra má ambíciu vytvoriť centrálny register účtov, prostredníctvom ktorého bude mať dostupné údaje o zostatkoch na účtoch všetkých fyzických a právnických osôb. Dôvod je zabrániť praniu špinavých peňazí.
Avšak banky už dnes nahlasujú podozrivé transakcie a existuje register, ktorý banky poskytujú napríklad exekútorom. Išlo by teda o register navyše nad rámec plánovaného prebratia eurosmernice. A naviac, podľa odborníkov by bol nový návrh zásah do súkromia bežných ľudí.
„Všetci určite oceňujeme snahu tejto vlády o boj s korupciou a praním špinavých peňazí. Napriek tomu sa však domnievame, že takéto opatrenie ide v demokratickej spoločnosti nad rámec nevyhnutného a primeraného, zároveň neodôvodnene zasahuje do súkromia a veľmi citlivých údajov bežných osôb, teda aj takých, ktorí nie sú nijakým spôsobom ani teoreticky exponovaní potenciálne nekalým konaniam,“ povedal pre agentúru SITA partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners Ján Azud.
Vytvorenie takého registra má zároveň podľa neho obrovský potenciál na zneužitie takýchto senzitívnych informácií.
Štát by mohol začať zbierať aj iné údaje
O narušení súkromia hovoria aj bankári. Navrhované legislatívne zmeny považuje generálny riaditeľ Poštovej banky a 365.bank Andrej Zaťko za zásah do bankového tajomstva, pretože ide o prístup k bankovým údajom bežných ľudí, bankových klientov a bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestných činností.
Slovensko si požičalo jeden a pol miliardy eur, dopyt po dlhopisoch bol vysoký
„Stav na ich účtoch tak uvidia desiatky alebo stovky úradníkov. Považujeme preto za neprimerané, aby vláda takýmto spôsobom ohrozovala bankové tajomstvo a súkromie bežných ľudí,“ uviedol pre agentúru SITA Zaťko.
Na tieto účely už v súčasnosti existujú podľa Zaťka mechanizmy. Banky nahlasujú podozrivé transakcie, prevádzkujú na to potrebné systémy a poskytujú štátu plnú súčinnosť pokiaľ ide o osoby podozrivé z porušovania zákona.
Orgány činné v trestnom konaní tak majú podľa neho prístup k dátam z účtov takýchto ľudí aj firiem. Na požiadanie súdu či prokurátora ich banka bezodkladne vydá. „Zároveň navrhované konanie môže vytvoriť precedens, kedy začne štát o ľuďoch zbierať aj iné, ako sú len bankové dáta. Proti zločinu treba určite bojovať, no nie za cenu ohrozenia súkromia bežného človeka,“ dodal Zaťko.
Na kobercový nálet nie je dôvod
Obdobne sa vyjadril aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Ak chce štát adresne riešiť podozrenia, môže.
„Ak dnes štát posiela listy a čaká týždne, je to jednoznačne chyba na jeho strate, pretože mohol už dávno prísť za bankami s požiadavkou na elektronický systém žiadostí. Nie je dôvod na „kobercový nálet“ na účty, ak sa dá jednoducho vytvoriť adresný a kontrolovateľný prístup na základe konkrétnych podozrení počas vyšetrovania,“ konštatuje Búlik.
Veľkou obavou tak podľa neho ostáva faktické zrušenie bankového tajomstva a vysoké riziko, že sa ktokoľvek môže stať obeťou vydierania. „Únikom informácií, ktorých sme z rôznych častí administratívy svedkami prakticky denne, by sa nevyhol ani tento systém. Pre rôzne kriminálne živly by tento systém bol doslova zlatou baňou,“ myslí si Búlik.
