- aktualizované 10:48
Banky na Slovensku sú na straty z nesplácaných úverov pripravené. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) majú dostatok kapitálu nielen na to, aby po očakávanom náraste kreditných strát pre koronakrízu zostali stabilné, ale aj aby dokázali pokračovať v úverovaní ekonomiky. Hoci aktuálna hodnota kapitálovej primeranosti je mierne pod priemerom EÚ, straty očakávané z koronakrízy by bankový sektor nemali vážne ohroziť. NBS predpokladá, že tieto straty môžu byť približne na úrovni bežného predkrízového ročného zisku, v nepriaznivom scenári ešte o tretinu vyššie. Väčšina strát pripadá na podnikový sektor. Časť týchto strát už banky pokryli doterajšou tvorbou opravných položiek.
Ziskovosť bude klesať naďalej
Centrálna banka predpokladá, že pokles ziskovosti bankového sektora bude pokračovať aj v roku 2021. Neočakávajú však, že by bankový sektor ako celok vykázal výrazné koncoročné straty. Z novembrovej správy o finančnej stabilite vyplýva, že v roku 2020 by čistý zisk mohol dosiahnuť úroveň približne dvoch tretín zisku z predkrízového obdobia, v nasledujúcom roku približne tretinový zisk. V nepriaznivom scenári hrozí, že v roku 2021 nevykáže bankový sektor žiaden zisk, zároveň by však nemal skončiť ani vo výraznejšej strate. Z pohľadu jednotlivých typov bánk národná banka predpokladá, že straty z krízy pravdepodobne viac zasiahnu skupinu malých a stredných bánk.
Ako na pondelkovej tlačovej konferencii povedal výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability v NBS Vladimír Dvořáček charakteristické pre súčasnosť sú nielen pandémia, ale aj neistota, keďže nepoznáme charakter následkov. Riešenie problémov nie je podľa neho v ekonomickej oblasti, ale v medicínskej oblasti, až následne je možné riešiť ekonomické otázky. Slovensko je podľa Dvořáčka malá otvorená ekonomika, ktorá je závislá od obchodných partnerov. V lete prišlo ekonomické oživenie a situácia sa začala postupne vracať do pôvodných koľají. Avšak druhá vlna pandémie tento optimizmus brzdí.
Riziko nesplácania úverov
Národná banka vytýčila tri základné riziká v rámci bankového sektora. Tým najvýznamnejším ostáva nesplácanie úverov. Vyplýva zo zníženia tržieb podnikov a okresania príjmov domácností. Podľa centrálnej banky pomohli vládne opatrenia, konkrétne odklady splátok úverov. Zmierňujú riziko nesplácania a rozkladajú ho v čase. V tomto roku ešte bankový sektor nepocíti významný vplyv, skôr až v budúcom roku, keď skončí moratórium odkladu splátok. Avšak NBS nevidí potrebu predlžovania legislatívnej podoby odkladu splátok, vidí skôr priestor na aktívny prístup bánk.
Riziko dostupnosti úverovania sa zatiaľ podľa Dvořáčka neprejavilo. Na strane bánk zatiaľ centrálna banka vidí dostatok kapitálu a likvidity, aby pokračovali vo financovaní. Financovanie je naďalej plynulé. Napríklad úvery na bývanie stále rýchlo rastú. Avšak spotrebné úvery domácnostiam výrazne klesli, je to podľa Dvořáčka pre pokles dopytu zo strany klientov.
Ako doplnil riaditeľ odboru finančnej stability v NBS Marek Ličák, banky poskytujú úvery, len keď sa cítia stabilné. Ak sa im nedarí, prvé „škrtia“ úvery. Je preto podľa neho potrebné mať stabilný finančný sektor a o stabilitu je potrebné bojovať. A to, že aktuálne hodnotí Národná banka Slovenska sektor za stabilný, je podľa Ličáka najmä výsledkom minulých rokov.
