Slovensko podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosťMartina Šustra čelí riziku takzvanej konsolidačnej únavy. Teda stavu, keď populácia aj politické elity stratia odhodlanie pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Tento pojem označuje situáciu, keď sa krajina síce na chvíľu uľaví od nepríjemných dôsledkov šetrenia, no v skutočnosti tým odďaľuje nevyhnutné reformy a zhoršuje svoju budúcu finančnú stabilitu.
„Rezignácia bude znamenať, že konsolidácia sa zastaví a my si chvíľu vydýchneme od bezprostredných negatívnych dopadov. Hlboko v duši nám bude jasné, že na to o niekoľko rokov škaredo doplatíme,“ varuje Šuster.
Krehký postoj
Podľa neho si dnes väčšina občanov stále uvedomuje, že cieľ dosiahnuť zdravé a udržateľné hospodárenie štátu je správny a že je potrebné krátkodobo sa uskromniť pre lepšiu budúcnosť. Tento postoj je však krehký. Ak sa stratí vízia, že úsilie má zmysel a vedie k reálnemu zlepšeniu, spoločnosť rezignuje.
Rozpočtová rada upozorňuje na nevyváženosť konsolidačných balíčkov, ekonomiku dusia najmä dane a odvody
„Ak víziu tej lepšej budúcnosti stratíme, ak prídeme o odhodlanie, ktoré teraz máme alebo ak stratíme vieru, že sa to dá dosiahnuť, potom rezignujeme,“ zdôrazňuje Šuster.
Ako príklad uvádza rozdielny vývoj Poľska a Ukrajiny po roku 1989. Obe krajiny mali vtedy podobnú ekonomickú situáciu, no Poľsko sa rozhodlo pre reformy a obnovu právneho štátu, zatiaľ čo Ukrajina ich odkladala. Výsledok je priepastný. Ešte pred vojnou bola životná úroveň v Poľsku trikrát vyššia ako na Ukrajine.
Populistické vyjadrenia
Slovensko má podľa Šustra za sebou už tri rozsiahle konsolidačné balíky, ktoré však zlepšili dlhodobú udržateľnosť len minimálne. Dôvodom nie je len ekonomická realita, ale aj politická rétorika.
Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii, podľa analytika máme najrýchlejšie zadlžovanie sa od pandémie
„Na jednej strane počúvame, že sa konsolidácia nesmie dotknúť sociálneho štandardu, na druhej, že ožobračuje Slovákov. Ani jedno z týchto populistických vyjadrení nie je korektné,“ tvrdí Šuster. Podľa neho sa bez dočasného zníženia reálnych príjmov nedá dosiahnuť stabilita, cieľom je však udržať životnú úroveň v budúcnosti. Populistické „červené čiary“ len znemožňujú robiť správne rozhodnutia.
Analytik prirovnáva situáciu k turistom uviaznutým v zasnežených horách, ktorí sa unavení a zúfalí rozhodnú zastaviť, hoci vedia, že to znamená koniec. „Čím dlhšia bude naša cesta a čím menej jasný bude výsledok, tým viac nám táto únava hrozí,“ hovorí Šuster.
Varovný príklad
Ako varovný príklad spomína Grécko. V roku 2015, po deviatich balíkoch úspor a piatich rokoch v kríze, sa Gréci rozhodli odmietnuť ďalšie reformy a zvolili vládu, ktorá ich zastavila. Výsledkom však nebolo ukončenie konsolidácie, ale jej predĺženie. Napokon krajina prijala až štrnásť balíkov opatrení.
Aby sa Slovensko takémuto scenáru vyhlo, potrebuje podľa Šustra jasnú víziu na päť až desať rokov dopredu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie a má podporu naprieč politickým spektrom. Zároveň by vláda mala prestať rozrieďovať prijaté opatrenia kompenzáciami pre rôzne skupiny. Či už dôchodcov, živnostníkov alebo učiteľov.
Vládny balíček pomôže len kozmeticky, udržateľnosť sa podľa rozpočtovej rady zlepší iba nepatrne
„Vláda aj opozícia si musia priznať svoje chyby, namiesto sústavného obviňovania toho druhého,“ píše Šuster a dodáva, že chybou bolo zaviesť výdavky, na ktoré krajina nemá, ako trináste dôchodky, rodinné balíčky či vlaky zadarmo.
Konsolidácia musí byť podľa neho rázna, trvalá a férová. „My občania vieme, že bude bolestivá, ale ak to vláda systematicky niekomu kompenzuje nejakou náplasťou, o to viac budú trpieť všetci ostatní,“ uzatvára člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
