Začiatok roka je pre mnohé domácnosti prirodzeným impulzom urobiť si poriadok v peniazoch. V roku 2026 to však nebude len otázka dobrého predsavzatia, ale skôr nutnosti.
Slabší rast ekonomiky, mzdy rastúce len tempom inflácie a ďalšie konsolidačné opatrenia vytvárajú prostredie, v ktorom sa finančná stabilita domácností nebude zlepšovať sama od seba.
Odborníci sa preto zhodujú, že základom finančného pokoja je kombinácia rozumnej rezervy, lepšieho plánovania výdavkov a postupného investovania.
Finančná rezerva má chrániť, nie brzdiť
Finančná rezerva patrí k základným pilierom osobných financií. Produktový manažér Tatra banky Miloslav Paracka upozorňuje, že hoci sa často hovorí o jej nedostatku, problémom môže byť aj opačný extrém. „Príliš veľká rezerva môže byť rovnako neefektívna ako jej nedostatok,“ konštatuje.
Odporúčaná výška rezervy sa podľa neho pohybuje medzi tromi až šiestimi mesačnými príjmami, v závislosti od stability príjmu a životnej situácie.
Investovanie ako predsavzatie. Prečo sa Slovákom rozpadá už vo februári?
Nízka rezerva znamená vyšší finančný stres, riziko zadlžovania a obmedzenú slobodu pri životných rozhodnutiach. Na druhej strane, nadmerné držanie hotovosti na bežných účtoch alebo v obálke vedie k postupnému znehodnocovaniu peňazí.
Ako pripomína Paracka, inflácia dokáže výrazne ukrojiť z kúpnej sily úspor. Ilustratívnym príkladom je suma 10-tisíc eur odložená v roku 2000, ktorej reálna hodnota by do roku 2025 klesla približne na 6-tisíc eur, teda o 40 %. Najprudší pokles pritom nastal v rokoch 2022 a 2023 počas rekordnej inflácie.
Prvá tisícka ako základ finančného pokoja
Podľa Finaxu pritom na Slovensku nemá žiadnu finančnú rezervu takmer tretina populácie. V prostredí, kde ekonomika rastie len okolo 0,6 % a ceny majú tento rok stúpnuť približne o 3,2 %, to predstavuje vážne riziko.
„Ak príjmy rastú len tempom inflácie, každé euro navyše musí vzniknúť lepším hospodárením. Upratanie si vo financiách tak prestáva byť voľbou a stáva sa nevyhnutnosťou,“ upozorňuje Linda Gáliková z Finaxu.
Slovákom chýba rezerva a iba štvrtina si dokáže mesačne odložiť aspoň stovku, začiatok roka však môžu využiť na finančný reset
Je dobré začať v malom a vytvoriť si čo najskôr pohotovostnú rezervu vo výške 1 000 eur. Táto suma má nielen finančný, ale aj silný psychologický efekt. „Už prvých tisíc eur výrazne znižuje riziko, že nečakaný výdavok skončí dlhom,“ vysvetľuje Gáliková.
Práve absencia malej rezervy je podľa nej častým dôvodom, prečo domácnosti siahajú po nevýhodných úveroch.
Keď šetrenie nestačí
Vybudovaním rezervy sa však finančná disciplína nekončí. Na Slovensku leží na bežných účtoch približne 50 miliárd eur, ktoré sú úročené minimálne alebo vôbec.
Dlhodobo to znamená istú stratu hodnoty. Finax upozorňuje, že po tridsiatich rokoch môžu mať takéto úspory vplyvom inflácie len približne polovičnú hodnotu.
Na účtoch držia Slováci obrovské sumy, inflácia ich hodnotu postupne znižuje
Napriek tomu má skúsenosť s investovaním len tretina populácie. Tí, ktorí investujú, často volia podielové fondy s vyššími poplatkami.
„Efektívnejším riešením sú pasívne spravované indexové ETF fondy, ktoré majú nižšie náklady, spravidla vyššie zhodnotenie a po roku držby sú oslobodené od dane,“ dodáva Gáliková.
Investovanie tak neznamená hazard, ale dlhodobý nástroj ochrany hodnoty peňazí.
Plánovanie proti prekvapeniam
Kým rezerva chráni pred nečakanými situáciami, plánovanie pomáha zvládať tie očakávané. Spoločnosť Partners upozorňuje, že mnohé domácnosti sa sústreďujú len na mesačný rozpočet, no zabúdajú na výdavky, ktoré síce neprichádzajú každý mesiac, ale opakujú sa každý rok.
„Ľudia často hovoria, že ich niečo zaskočilo, pritom ide o výdavky, o ktorých presne vedia, že prídu,“ hovorí odborník na osobné financie Peter Gerhát zo spoločnosti Partners.
Riešením je finančný kalendár, ktorý rozkladá ročné výdavky do menších mesačných súm. Dovolenky, Vianoce, školské pomôcky či servis auta tak nepredstavujú jednorazový šok.
„Ak rodina vie, že ju čaká dovolenka za 1 200 eur, stačí si odkladať 100 eur mesačne. Zrazu to nie je stres, ale plán,“ vysvetľuje Gerhát.
Rok rozdelený na etapy, nie na krízy
Začiatok roka je ideálny na inventúru výdavkov a rušenie zbytočných platieb, jar preverí pripravenosť na dane a sviatky, leto býva najväčšou skúškou kvôli dovolenkám a jeseň prináša školské a rodinné povinnosti.
Práve v lete podľa Gerháta domácnosti často robia chybu, keď financujú spotrebu úverom. „Brať si pôžičku na dovolenku je cesta do problémov. Dovolenka má byť oddych, nie dôvod na splácanie dlhov,“ upozorňuje.
Finančný pokoj podľa odborníkov neprichádza automaticky s vyšším príjmom, ale s lepším plánovaním, rozumnou rezervou a dlhodobým prístupom k peniazom.
„Keď má človek vo svojich financiách poriadok, prenáša sa to aj do bežného života. Príprava dáva sebavedomie a výrazne znižuje stres,“ uzatvára Peter Gerhát zo spoločnosti Partners.
