Slovensko čelí vážnym výzvam v oblasti udržateľnosti verejných financií, ktoré sú podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP, čo znamená, že v roku 2025 nebola táto udržateľnosť dosiahnutá a finančné bremená sa posúvajú na budúce generácie. Informoval o tom predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Správa vypracovaná Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zdôrazňuje, že na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo potrebné zaviesť trvalé opatrenia zlepšujúce saldo verejných financií približne o 5,5 % HDP, pričom časť z toho by mohli zabezpečiť štrukturálne reformy na podporu ekonomického rastu.
Konsolidácia zatiaľ nepriniesla výsledky
Napriek trom kolám konsolidačných opatrení prijatých v uplynulých rokoch sa situácia nezlepšila, čo sa pripisuje najmä nepriaznivému makroekonomickému prostrediu, vrátane geopolitických napätí, obchodných konfliktov ale aj domácej konsolidačnej politiky oslabenia konkurencieschopnosti ekonomiky. Konsolidačné balíčky zároveň čelili zvyšovaniu výdavkov a časť z nich mala len dočasný charakter, čo môže v budúcnosti zhoršiť deficit verejných financií.
Odhad deficitu pre rok 2026 ostáva nezmenený, cieľ rozpočtu môže byť podľa rozpočtovej rady prekročený
Slovenský hrubý dlh dosiahol ku koncu roka 2025 úroveň 61,4 % HDP, vysoko nad ústavne stanoveným limitom. Štrukturálny primárny deficit verejnej správy predstavoval 2,9 % HDP, čo je síce mierne zlepšenie oproti roku 2024, no situáciu zhoršovali nové výdavkové opatrenia, najmä v oblasti prevádzkových nákladov vlády.
Starnutie populácie zvyšuje tlak na financie
K negatívnemu výhľadu prispievajú náklady spojené so starnutím populácie, ktoré tvoria až 2,5 percentuálneho bodu na ukazovateli dlhodobej udržateľnosti. Najväčšie výdavky spojené s demografickým vývojom sa očakávajú v oblasti dlhodobej starostlivosti a dôchodkového systému. Celkové trvalé zaťaženie verejných financií dôchodkami predstavuje približne 2 % HDP, čo je 36 % celkového problému dlhodobej udržateľnosti.
Dôchodky na Slovensku očakávaniam nestačia. Väčšina chce sumy, ktoré štát nezabezpečí
Konsolidačný balíček schválený na jeseň 2025 priniesol pozitívny vplyv vo výške 1 % HDP, zahŕňajúci zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca, zvýšenie progresivity dane z príjmov osôb a zmrazenie miezd štátnych zamestnancov. Tento pozitívny efekt však bol čiastočne vykompenzovaný zvýšenými platmi v školstve, reformou financovania dlhodobej starostlivosti, opatreniami v zdravotníctve a výsledkom hospodárenia štátu, ktoré zhoršili ukazovateľ o 0,8 % HDP.
Rast ekonomiky zostáva slabý
Makroekonomický výhľad Slovenska je konzervatívny s odhadovaným rastom okolo 0,8 % v rokoch 2025 a 2026. V strednodobom horizonte by sa mal rast zotaviť nad 2 % ročne, no v dlhodobom horizonte očakávajú odborníci postupné spomalenie rastu a výrazný pokles pracovnej sily v dôsledku demografických zmien.
Správa zároveň upozorňuje na významné riziká, ako sú zvrátenie dôchodkových reforiem, pomalé tempo konsolidácie verejných financií a možnosť ďalších negatívnych makroekonomických šokov, ktoré by mohli tento problém ešte prehĺbiť.
Horšia známka pre Slovensko od S&P, ratingová agentúra spomína riziká aj pomalší rast ekonomiky
Genačné účty poukazujú na presun fiškálneho bremena na budúce generácie: priemerný človek narodený v roku 2025 získa z verejných financií o 126 tisíc eur viac, ako do nich vloží, čím sa vytvára nové bremeno v hodnote 89,4 % HDP, čo je nárast o 3 percentuálne body oproti roku 2024. Tento dlh by mohli budúce generácie musieť kompenzovať dodatkovými platbami počas svojho života až vo výške 110 tisíc eur.
Správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je dôležitým varovaním o stave financií Slovenska a výzvou na prijatie hlbších a trvalo udržateľných opatrení na zabezpečenie finančnej stability krajiny.
