Vypočítali to European Investment Centre a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Vyše 60 % z priemernej hrubej odmeny zamestnanca skončí v rukách verejnej správy či súkromných spoločností vo forme daní, odvodov a rôznych administratívnych poplatkov. Vypočítali to European Investment Centre (EIC) a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Podľa oboch inštitúcií sú tak pripravované zmeny v daniach, z ktorých viaceré budú znamenať, že ľudia siahnu hlbšie do svojich peňaženiek, ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné.
Najviac zamestnanci platia na odvodoch
Z celkovej priemernej odmeny patriacej zamestnancovi podľa prepočtov EIC a konzervatívneho inštitútu v roku 2015 najviac ukrojili sociálne a zdravotné odvody v sume takmer 35 %. Ďalších vyše 6 % išlo na daň z príjmov fyzických osôb, vyše 9 % zaplatil priemerný zamestnanec na dani z pridanej hodnoty, 3,4 % na spotrebných daniach, 7,6 % na iných daniach. Zostatok peňazí zamestnanca s priemernou mzdou tak predstavoval necelých 39 %.
„Nadmerné bremeno daňovníkov na Slovensku výrazne odoberá z ich vlastníctva, deformuje alokáciu zdrojov a umelo mení a obmedzuje ekonomické rozhodnutia ľudí a vo veľkej miere znižuje ich disponibilné finančné prostriedky, úspory, investície, spotrebu, podnikanie, produktívne zamestnávanie a prosperitu,“ upozorňuje riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda. Ako dodáva, ďalšie zvýšenie daňového bremena by ešte viac poškodilo obyvateľov, podnikateľské subjekty a celkovo ekonomické prostredie. „Akékoľvek zámery vlády zvyšovať dane alebo zavádzať nové dane, či už napríklad daň z dividend alebo odvod z poistného v neživotnom poistení, sú preto ekonomicky neobhájiteľné a neospravedlniteľné,“ tvrdí.
Vo výpočtoch je zarátaná aj DPH
Daňou sa pri týchto výpočtoch rozumie akákoľvek administratívne vynútená platba verejnému alebo súkromnému subjektu, najmä sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane, distribučné dane pri sieťových odvetviach, DPH, poplatky platené verejnej správe a spoločnostiam s účasťou štátu alebo samosprávy, majetkové dane a tiež aj clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov, ktoré prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb zvyšujú náklady spotrebiteľov, vrátane zamestnancov.