NEW YORK 20. marca (WEBNOVINY) – Lídri členských krajín EÚ sa zhodli na prepojení prípadného zrušenia hospodárskych sankcií voči Rusku s naplnením podmienok februárovej dohody. Potvrdil to stály predseda Európskej rady Donald Tusk po prvom dni marcového summitu v Bruseli.
—-> TU.
Vytvorí sa energetická únia
Lídri formálne nevyslovili súhlas s predĺžením koncom júla sa končiacej platnosti ekonomických obmedzení voči Rusku za jeho podiel na kríze na Ukrajine. Ako však podotýka agentúra Reuters, minská dohoda o prímerí predpokladá naplnenie všetkých jej bodov do konca tohto roka, čím sa platnosť sankcií formálne posúva až na koniec roka.
Rusi o sankciách odmietajú diskutovať
Rusko považuje „sankčnú rétoriku“ Západu za deštruktívnu a o sankciách odmieta diskutovať. V piatok v reakcii na rozhodnutie lídrov EÚ ponechať ekonomické sankcie voči Moskve v platnosti to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dávame prednosť zapojeniu sa do produktívnych vecí, nie do deštruktívnych, ako sú vyjadrenia o sankciách,“ povedal novinárom a zdôraznil, že Rusko bude robiť len to, čo je v jeho národných záujmoch.
Tusk zároveň potvrdil, že premiéri a prezidenti 28 krajín bloku taktiež súhlasili s návrhom vytvoriť takzvanú energetickú úniu. Tá má zaručiť jednotný trh pre plyn a ropu založený na lepšej súčinnosti krajín.
Európska komisia chce, aby zmluvy s dodávateľmi energetických surovín museli prejsť kontrolou Bruselu. Zabrániť tak chce utajovaniu podmienok o dodávkach surovín pre jednotlivých členov únie a tým obmedziť využívanie dominantnej energetickej pozície voči niektorým krajinám bloku zo strany Ruska.
Proruské regióny môžu mať špeciálny štatút, no až po voľbách
Američania vycvičia ukrajinskú armádu, Briti už začali
Prekonáme všetky prekážky, sľúbil Putin na oslavách v Moskve
Mustafa Džemilev požaduje zachovanie sankcií
Vodca národného hnutia Krymských Tatárov Mustafa Džemilev vo štvrtok vyzval Západ, aby ponechal v platnosti sankcie zavedené voči Rusku v súvislosti s anektovaním územia v marci 2014 a nútil tak ruských „agresorov“ k odchodu bez použitia vojenskej sily.
Pred neformálnym vystúpením na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) tiež varoval, že prípadná vojna by na Kryme „znamenala vyhladenie celej populácie Krymských Tatárov“, ktorých na polostrove žije okolo 280-tisíc.
Džemilevovi po odtrhnutí Krymu od Ukrajiny zakázali vstup na jeho územie, s tamojšími obyvateľmi je však podľa vlastných slov naďalej v kontakte a dozvedel sa, že ich životné podmienky sú dnes rovnako zlé alebo dokonca horšie ako v ére Sovietskeho zväzu. Dodal, že zatiaľ čo kedysi bol Krym vyhľadávanou turistickou oblasťou, teraz „ho menia na vojenskú základňu“. Vodca Krymských Tatárov označuje minuloročné referendum o pripojení k Rusku za „falošné“ a vyhlasuje, že ak by sa konalo v súčasnosti, podľa prieskumov by hlasovalo za iba 20 percent obyvateľstva.
Mnohí z Krymských Tatárov, ktorí používajú vlastný turkický jazyk a vyznávajú islam, vnímalo návrat pod správu Moskvy s nevôľou, keďže za sovietskej éry bol ich národ utláčaný. Džemilev stál až do roku 2013 na čele orgánu reprezentujúceho menšinu. Nové krymské vedenie mu v apríli 2014 zakázalo vstup na polostrov počas nasledujúcich piatich rokov. Štvrtkové neformálne zasadnutie BR OSN venované vývoju na Kryme po jeho anektovaní Ruskom zorganizovala veľvyslankyňa Litvy pri OSN Raimonda Murmokaite.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.