BRATISLAVA 10. októbra 2018 (WebNoviny.sk) – Po prečítaní titulku, ste si možno položili otázku, čo môžu mať spoločné výbušniny a vyššia úroda. A verte či nie, naozaj ich niečo spája. Sú to hnojivá, ktoré sa pridávajú do pôdy, aby vylepšili rast a úrodu.
Už starovekí farmári vedeli, že prvá úroda na určitej časti zeme bola oveľa lepšia ako „druhá várka“ vypestovaná na tom istom mieste. Zakaždým sa tak museli sťahovať za novými nekultivovanými oblasťami, aby nakoniec zistili, že opätovný rast úrody na tom istom kuse pôdy sa dal vylepšiť rozmiestnením zvieracieho trusu na „roli“.
„Egypťania boli známi tým, že do pôdy primiešavali popol zo spálených tráv či bylín.“
Ako išiel čas, tak prichádzali nové nápady, ako si dopomôcť k lepšej úrode. Egypťania boli známi tým, že do pôdy primiešavali popol zo spálených tráv či bylín. Staroveké grécke a rímske písomnosti odhalili, že sa používali rôzne zvieracie výkaly. Taktiež bolo známe, že vypestovanie strukovín na mieste kde predtým bolo obilie, tiež prinieslo vyššiu úrodu.
Organizovaný výskum technológie hnojív sa začal začiatkom 17. storočia, keď vedci Francis Bacon a Johann Glauber opísali užitočný vplyv pridania liadku do pôdy. Glauber vyvinul prvé kompletné minerálne hnojivo, ktoré bolo zmesou liadku, limetky, kyseliny fosforečnej, dusíka a potašu.
„Priemysel hnojív sa začal vydaním patentu pre Sira Johna Lawesa“
Ako sa chemická teória vyvíjala, boli objavené chemické potreby rastlín a to viedlo k vylepšenému zloženiu hnojív. Chemik Justus von Liebig demonštroval, že rastliny potrebujú minerálne prvky, akými sú dusík , fosfor či draslík. Dá sa povedať, že priemysel hnojív odštartoval vydaním patentu pre Sira Johna Lewisa, ktorý načrtol metódu vytvárania formy fosfátu, ktorý bol účinným hnojivom.
Priemysel hnojív zažil významný nárast po prvej svetovej vojne. Haber-Boshov proces, ktorý sa pri ich výrobe používa na výrobu čpavku , ako základnej zložky dusíkatých hnojív. Po vojne sa zariadenia, ktoré vyrábali čpavok zmenili na výroby produkujúce hnojivá na dusíkatom základe.
„Priemyselné hnojivá výrazne zlepšili kvalitu, efektivitu a kvantitu produkovaných potravín“
Moderné priemyselné hnojivá sa skladajú hlavne zo zlúčenín dusíka, fosforu a draslíka s pridaním sekundárnych živín. Používanie priemyselných hnojív výrazne zlepšilo kvalitu, efektivitu a kvantitu dnes dostupných potravín.
Širokú škálu produktov na výživu plodín ponúka aj spoločnosť Borealis L.A.T, ktorá je členom Borealis Group. Dodáva viac ako štyri milióny ton priemyselných hnojív prostredníctvom distribučnej siete v rámci Európy, od Atlantického oceánu po Čierne more.
„Zníženie škodlivých dopadov na životné prostredie“
Ako vo všetkých odvetviach aj v oblasti hnojív sa technológie posúvajú vpred. Výskum hnojív sa zameriava najmä na zvýšenie efektívnosti ich používania, hľadanie nových a lacnejších foriem hnojív.
„Zistilo sa, že kal splaškových vôd obsahuje obrovské množstvo živín, ktoré sú pre rastliny potrebné. Obsahuje však aj látky ako olovo, kadmiun či ortuť, ktoré by boli pre rastliny škodlivé,“ uvádza Borealis s tým, že už sa podnikajú kroky, ktoré by tieto nežiadúce látky odstránili a tým by tento materiál premenili na použiteľné hnojivo.
„Prvé hnojivá boli výkaly, no vo veľkom sa nepoužívajú, lebo narábanie s nimi sa ukázalo ako príliš drahé, ale keď sa technológie zlepšia a náklady sa znížia, tento materiál bude použiteľným novým hnojivom,“ dodáva Borealis, ktorý má v nasledujúcich rokoch jasnú ambíciu a stratégiu ďalšej expanzie a rastu.
Spoločnosť investuje do majetku, zvyšuje jeho funkčnosť, energetickú efektívnosť a znižuje environmentálnu stopu. Podobné úsilie venuje aj rozširovaniu portfólia produktov, služieb a posilneniu trhovej pozície.
Natívny článok